Ak poobede zistíte, že ste v polovici "prvoradých" úloh, tak si pripomeňte čo vás učili v prvej ľudovej: prvé je len jedno, to čo je vedľa neho je druhé, tretie,... vaším problémom nie je veľký počet úloh, ale zle postavené priority.

Veci sa zlepšujú len preto, aby sa vzápätí mohli neopraviteľne pokaziť.

Ak sa nedokážete vysporiadať s vlastnými slabosťami, tak sa nikdy nestanete naozaj silnou osobnosťou.

Pomocou logiky sa nedá zistiť rozdiel medzi možným a nemožným.

Vedomosti zakladajúce sa na vonkajších dôkazoch sú nespoľahlivé.

Odborník sa čím ďalej tým viac špecializuje, až nakoniec ovláda všetko o ničom.

Kto nevie a chce sa učiť, ten sa aj učí.

Na maličkostiach stroskotá nakoniec aj ten najväčší génius.

Ak chceš povedať dôležité veci, nikdy ich nehovor dopredu.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“