Zákon zmeškanej reakcie: Kým sa konečne parlament odhodlá zaujať stanovisko k niečomu dôležitému, už to nie je aktuálne.

Zákon zachovania miery: Počet politikov ku korytu sa tlačiacich je rovný počtu politikov od koryta odstavených.

Zákon exhibicionistu: Proti prijatiu zlého zákona je vždy len jeden hlas – poslanca, ktorý si pomýlil tlačidlá.

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Aby argument mohol byť akceptovaný, musí byť vyjadrený holou vetou a už na prvý pohľad musí byť jasné, že je nevyvrátiteľný.

Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.

Základný zákon byrokracie hovorí, že: Čo nie je na papieri, to neexistuje.

Hlúposť je dedičná, môžete ohlúpnuť z vlastných detí.

Hlúposť je ako rakovina - dá sa liečiť len v samom zárodku.

Jeden hlupák skomplikuje vec natoľko, že si s ňou neporadí tisíc múdrych.