Murphy radí
Oheň a voda
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
(Zrnká úsmevu)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Priateľove rady sledujú jeho vlastné dobro – nie vaše.
Keď má človek toľko roboty, že nemá čas na radosti života, vtedy sa stáva naozajstným úbožiakom.
Ak svoj omyl nazvete skúsenosťou, bude to znieť oveľa lepšie.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Čo bolo na počiatku?
Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.
Na počiatku bola chyba a potom začal vývoj.
Na počiatku som bol Nič, ale teraz som poslancom!
(Murphyho zákonník)
Zákony života
Zdanie klame. Hlavne vtedy, keď sa zdá byť všetko v najlepšom poriadku.
Občas treba veciam trochu pomôcť a postrčiť ich, aby sa kazili rýchlejšie.
Dajte veciam pokoj – ony samy vedia, kedy je najpríhodnejší čas na pokazenie!
(Murphyho zákonník)