História ľudstva je skladišťom hlúposti, kde sa sem - tam v kúte nachádzajú úbohé zvyšky zdravého rozumu.

Múdry páli mosty za sebou, hlupák pred sebou.

Keď človek získa múdrosť a rozvahu, je už príliš starý na to, aby ich využil.

Organizácia sa po čase nápadne podobá žumple: najväčšie kusy plávajú na povrchu.

Každý v organizácii stúpa dovtedy po rebríčku hierarchie, kým sa nevyškriabe na post, na ktorý sa nehodí.

Osoba na najvplyvnejšom mieste organizácie skôr či neskôr celý svoj čas spotrebuje na schôdzovanie a podpisovanie pošty.

Človek tým, že sa narodí, sa automaticky stáva hráčom v hre o život bez nádeje na víťazstvo či aspoň remízu.

Optimisti sú ľudia, ktorí veria, že nešťastie sa valí iba na pesimistov.

Človek sa dostane len na chvíľočku na výslnie slávy a do konca života má z toho pripečený mozog.

Akonáhle s niečím začneme, ukáže sa, že čosi iné bolo treba urobiť predtým.

Čo chodí okolo, príde raz aj k tebe, a to tým skôr, čím je to horšie.

Nič nie je natoľko pokazené, aby sa to nedalo ešte pokaziť, takže zhoršovanie vecí nie je v konečnom dôsledku ničím ohraničené.