Záložné právo a zádržné právo
5. 2. 2024
Inštitút záložného práva rovnako ako aj zádržné právo patria do skupiny tzv. zabezpečovacích prostriedkov v rámci obchodno-záväzkových vzťahov.
Pod zabezpečením záväzku treba chápať súhrn právnych prostriedkov, ktorých použitím si veriteľ vytvára najnutnejšie predpoklady na uspokojenie pohľadávky v prípadoch, keď dlžník svoj dlh včas nesplní. Uvedené prostriedky na zabezpečenie záväzkov sa v aplikačnej praxi zaraďujú medzi špeciálne zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť s cieľom dosiahnutia väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Obidva zabezpečovacie prostriedky pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného dlhu, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť.
Zásadný rozdiel pri výbere jedného z uvedených zabezpečovacích prostriedkov spočíva v tom, že zatiaľ čo záložné právo sa uplatňuje v predstihu – tzn. ešte predtým, než prípadne dôjde k porušeniu povinnosti dlžníka, zádržné právo sa aplikuje až dodatočne – t. j. až potom, čo k porušeniu povinnosti dlžníka došlo. Inštitút záložného práva je rovnako ako zádržné právo predmetom úpravy výlučne Občianskeho zákonníka.
K
Zeleniny je málo. Treba sa pripraviť na zdražovanie
25. 9. 2018
Konzervy, zaváraniny, kečupy a ďalšie výrobky s obsahom zeleniny podľa všetkého zdražejú. Suché a horúce počasie, ktoré tento rok potrápilo poľnohospodárov, však nie je jediným faktorom, ktorý na to bude mať vplyv. „Pri súčasných cenách nebude možné vyrábať rovnako kvalitné produkty ako v minulosti,“ potvrdzuje Peter Rišňovský z konzervárne A+Z Rišňovský, Halász, ktorá je z piatich členov konzervárenského zväzu najväčším spracovateľov zeleniny na Slovensku.
Česká spoločnosť Hamé pred pár dňami avizovala, že pravdepodobne bude musieť čoskoro zdvihnúť ceny pri časti svojich výrobkov. Hamé má nielen v Česku, ale rovnako i na Slovensku vedúcu pozíciu na trhu paštét, kečupov, konzervovanej zeleniny, džemov či detských výživ. Práve preto hrozí, že čoskoro aj Slováci na pultoch nájdu drahšie produkty, ktoré mnohí konzumujú denne. „Hamé kvôli suchu a nedostatku surovín vyrobilo asi o desatinu menej nakladanej zeleniny než vlani,“ informuje hovorca spoločnosti Petr Kopáček.
Ľudia z biznisu budú diskutovať na CFO Fórum Slovensko
24. 9. 2018
Najvýznamnejšie podujatie pre finančných riaditeľov: Výmena skúseností a to najlepšie z praxe na Slovensku Česku. Možnosť stretnúť významných ľudí slovenského biznisu či získať nový pohľad na riešenie finančných záležitostí. Aj to sľubuje tohtoročné CFO Fórum Slovensko, ktoré sa bude konať 19. -20. septembra v hoteli DoubleTree by Hilton v Bratislave.
Na dvojdňovej konferencii sa stretne približne 250 hostí z prostredia finančného sektora a na účastníkov čakajú panelové diskusie, prezentácie, úspešné príbehy či networking. Medzinárodnú konferenciu organizuje už niekoľko rokov spoločnosť EBCG (European Business Conferences Group) a pravidelne na nej vystupujú významní ľudia. Septembrovú konferenciu pripravovalo EBCG 12 mesiacov a svoju účasť prisľúbil napríklad hlavný ekonóm ministerstva financií Biswajit Banerjee, bývalý podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš či držiteľ titulu CFO roka Juraj Bayer zo ZSE. „Pán Banerjee bol v minulosti členom výboru pre menovú politiku Európskej centrálnej banky, hlavným ekonómom slovinskej centrálnej banky a 26 rokov pôsobil v Medzinárodnom menovom fonde, takže jeho účasť nás mimoriadne teší, “ povedal konateľ EBCG Roman Slovinec a dodal, že na konferenciu lákajú aj mnohé iné významné mená. Rečniť budú finanční riaditelia spoločností ako napríklad c2i, OSRAM, IKEA, Red Bull, Novartis, TESCO CE, Siemens, Heineken, O2 a mnohí ďalší. „Podnetné prezentácie a panelové diskusie umožňujú účastníkom rozšíriť svoje znalosti v oblastiach finančného managementu a inšpirovať ďalší rozvoj finančných oddelení,” hovorí o konferencii Juraj Strieženec, CFO, Kiwi.com. Súčasťou hlavného programu je aj niekoľko workshopov. Dôležitou súčasťou je aj networking, počas ktorého budete mať príležitosť na diskusie s rečníkmi či inými zaujímavými hosťami, s ktorými si budete môcť vymeniť nápady, opýtať sa na názor či dokonca dohodnúť spoluprácu.
Projekt za miliardy nám prinesie lacnejší plyn
21. 9. 2018
Slovenská spoločnosť Eustream má za sebou úspešný týždeň. Po tom, ako v utorok začali výstavbu potrubia, ktoré nás napojí na plynárenskú sieť Poľska smerom k Baltiku, včera slávnostne predstavili detaily ohľadne dlhoočakávaného projektu Eastring. Projekt, ktorý prepravnou kapacitou štyri- až osemkrát prevýši ročnú spotrebu celého Slovenska, bude stáť 2,6 miliardy eur a do prvej fázy prevádzky by mal byť uvedený v roku 2025.
Projekt prepojí plynovodným potrubím Slovensko s Maďarskom, Rumunskom a Bulharskom. To by malo zvýšiť energetickú bezpečnosť celého regiónu. „Slovensko je významný tranzitný bod, ktorého napojenie na ďalší zdroj plynu posilní nezávislosť od jediného plynovodu, ktorý ide cez problematické územia,“ vysvetlil Andrej Lednár, konateľ spoločnosti Prvá energetická. Okrem ruského plynu totiž vďaka Eastringu získame prístup k zdrojom primárne z Balkánu a Turecka, neskôr pripadá do úvahy aj napojenie na sever cez LNG terminály v Poľsku, Baltik a plánovaný zdroj z Nórska. „Naším aktuálnym cieľom je dosiahnuť to, aby každý členský štát Európskej únie mal minimálne tri rôzne zdroje plynu,“ priblížil Šefčovič. Detaily novej štúdie predstavili iba včera. Z troch výsledných alternatív má odporúčaná trasa začiatok vo Veľkých Zlievciach na Slovensku a končí na vonkajšej bulharsko-tureckej hranici Únie.
Región potrebuje podniky s pridanou hodnotou
20. 9. 2018
Miera nezamestnanosti je tu najmenšia spomedzi všetkých krajov na Slovensku. Z najaktuálnejších dát ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že predstavuje 2,6 percenta. Aj preto však trnavský región trápi nedostatok kvalifikovaných ľudí. Príchod veľkého investora je preto otázkou, ktorú mnohí vnímajú opatrne. Takýto krok by mal byť podmienený jeho pridanou hodnotou. Na diskusii v rámci podujatia Top 10 firiem regiónu to uviedol predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič.
Realitou je totiž skupovanie pozemkov v bezprostrednej blízkosti piešťanského letiska nemeckou automobilkou Porsche. Už koncom minulého roka sa špekulovalo o novom závode na výrobu komponentov pre elektromobily, ktorý môže byť aj vďaka týmto indíciám bližšie k realite. Tento investor podľa jeho slov totiž vie, že ide o región s malou nezamestnanosťou. „Takéto investície majú pridané hodnoty, ktoré by nás ako región mali určite tešiť,“ uviedol trnavský župan. Potrebu podobného investora vyzdvihol aj Patrik Ferko, riaditeľ oddelenia auditu spoločnosti Deloitte. „Prečo sú Srbi či Rumuni ochotní prísť robiť za nízke mzdy? Hodnota práce, ktorú vygenerujú, je príliš malá,“ priblížil Ferko s tým, že investor s väčšou pridanou hodnotou je presne to, čo by ako región mali v Trnavskom kraji hľadať. Ako dodal Viskupič, čo sa týka malých a stredných firiem v regióne, práve ocenené firmy tieto hodnoty bez pochýb stelesňujú.