Záložné právo a zádržné právo
5. 2. 2024
Inštitút záložného práva rovnako ako aj zádržné právo patria do skupiny tzv. zabezpečovacích prostriedkov v rámci obchodno-záväzkových vzťahov.
Pod zabezpečením záväzku treba chápať súhrn právnych prostriedkov, ktorých použitím si veriteľ vytvára najnutnejšie predpoklady na uspokojenie pohľadávky v prípadoch, keď dlžník svoj dlh včas nesplní. Uvedené prostriedky na zabezpečenie záväzkov sa v aplikačnej praxi zaraďujú medzi špeciálne zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť s cieľom dosiahnutia väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Obidva zabezpečovacie prostriedky pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného dlhu, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť.
Zásadný rozdiel pri výbere jedného z uvedených zabezpečovacích prostriedkov spočíva v tom, že zatiaľ čo záložné právo sa uplatňuje v predstihu – tzn. ešte predtým, než prípadne dôjde k porušeniu povinnosti dlžníka, zádržné právo sa aplikuje až dodatočne – t. j. až potom, čo k porušeniu povinnosti dlžníka došlo. Inštitút záložného práva je rovnako ako zádržné právo predmetom úpravy výlučne Občianskeho zákonníka.
K
Zavedenie ereceptov pacientom a poskytovateľom ušetrilo milióny eur
3. 5. 2019
Pri elektronickom recepte sa neplatí doplatok ako v prípade papierového. V systéme ezdravie bolo od jeho spustenia predpísaných takmer 63 miliónov ereceptov, čo prinieslo pacientom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti celkovú úsporu 4,6 milióna eur. Ako informovalo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) na štvrtkovej tlačovej besede, vyplýva to z jeho štatistík, ktoré sú od mája uverejňované a aktualizované denne na stránke www.ezdravotnictvo.sk.
Vďaka elektronickému receptu, za ktorý sa neplatí doplatok 0,17 eura, ako v prípade papierového, pacienti spolu ušetrili 4,4 milióna eur. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti zatiaľ ušetrili pre nižšiu spotrebu papiera 256 tisíc eur.
"Na stránke sa môže laická a odborná verejnosť dozvedieť ďalšie aktuálne čísla, ako napríklad denný počet zdravotných záznamov či počet pripojených ambulancií, lekární," informoval generálny riaditeľ NCZI Peter Blaškovitš. Napríklad denný počet zapísaných záznamov z vyšetrenia do systému ezdravie je aktuálne na úrovni asi stotisíc, čo je o 40 percent viac, ako to bolo koncom minulého roka.
Stránka podľa NCZI pre médiá, akademickú obec a pacienta sprostredkuje aj informácie o pripojených poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti podľa odborného zamerania, zariadenia či obce. Tiež počet pripojených lekárov, predpísané a vydané erecepty či úsporu podľa vybraného obdobia, čiže týždenne, mesačne alebo ročne. Momentálne systém ezdravie používa vyše 66 percent poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Celkový počet miest poskytujúcich zdravotnú starostlivosť v ezdravie je 16 259 a celkový počet pripojených ústavných zdravotných zariadení je 122.
Pri tých poskytovateľoch starostlivosti, ktorí nie sú zapojení do ezdravia, treba podľa Blaškovitša zistiť, z akého dôvodu vznikla táto situácia. Blaškovitš nevylúčil ani možné sankcie nepripojeným poskytovateľom.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Zmeny v pozemkových spoločenstvách
2. 5. 2019
Novela č. 110/2018 Z. z. zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách určila nové povinnosti, ktoré musia spoločenstvá splniť do 30. júna 2019.
Ide o zmeny, ktoré sa týkajú vnútornej organizácie a fungovania pozemkových spoločenstiev s ich následným premietnutím do konaní okresných úradov pri vedení registra pozemkových spoločenstiev. Na základe novely zákona je pozemkové spoločenstvo povinné prispôsobiť svoje základné vnútorné dokumenty (zmluvu o pozemkovom spoločenstve, prípadne aj stanovy) novému zneniu zákona o pozemkových spoločenstvách do 30. júna 2019 a následne podať okresnému úradu oznam o zmene zapísaných údajov.
Pozemkové spoločenstvá môžu zmeny zmluvy a zmeny stanov (stanovy môžu byť upravené samostatne alebo sú súčasťou zmluvy), prijať buď vo forme dodatku, alebo vo forme novej zmluvy či stanov. V prípade, ak má pozemkové spoločenstvo ďalšie interné predpisy (napríklad rokovací poriadok, hlasovací poriadok), musí zosúladiť aj tieto interné dokumenty so zákonom.
Nové povinnosti cestovných kancelárií a ostatných predajcov zájazdov
2. 5. 2019
Cestovná kancelária alebo cestovná agentúra, ktorá predáva zájazd, je povinná pred uzatvorením zmluvy o zájazde alebo pred zaslaním ponuky, ktorej prijatie môže viesť k uzatvoreniu zmluvy o zájazde, poskytnúť cestujúcemu informácie prostredníctvom príslušného formulára.
Od januára 2019 platný zákon č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov určuje v prílohe č. 1, v častiach A, B a C, obsahovú náplň troch typov formulárov štandardných informácií poskytovaných cestujúcim. Zákon je slovenskou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (Ú. v. EÚ L 326, 11. 12. 2015).
Niekoľkomesačná prax však ukázala, že dôsledné plnenie povinností uložených zákonom prináša poskytovateľom zájazdov neúmernú administratívnu záťaž a pre určité časti prílohy č. 1 až jeho nevykonateľnosť, pretože poskytovatelia zájazdu viacerými vyžadovanými údajmi v požadovanom časovom období nedisponujú. Materiály poskytnuté cestujúcemu musia podľa zákona spĺňať náležitosti určené prílohou, avšak štruktúra poskytnutých informácií je z pohľadu rozsahu a obsahu pre cestujúceho neprehľadná. Základný cieľ Smernice EP i zákona č. 170/2018 Z. z. – ochrana a efektívne informovanie cestujúceho – povinný obsah prílohy č. 1 nenapĺňa. Väčšina členských štátov transponovala európsku smernicu do svojho zákonodarstva aj v časti príloh, ale slovenský zákon v prílohe č. 1 určil dodatočné požiadavky, ktoré legislatíva európskej únie priamo nepredpisuje. Slovenskí poskytovatelia zájazdov sa tak ocitli v priamej konkurenčnej nevýhode oproti svojim kolegom z iných členských štátov, ktoré transponovali európsku smernicu bez tzv. „gold-platingu“ (rozširujúcich povinností).
Novela zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 1. 6. 2019 určuje v častiach A, B a C prílohy č. 1 novú obsahovú náplň formulárov štandardných informácií poskytovaných cestujúcim.
Roboty by na Slovensku mohli nahradiť tretinu pracovných miest
29. 4. 2019
Medzinárodná federácia pre robotiku uvádza, že od roku 2013 až 2017 sa globálna výroba a predaj priemyselných robotov zvýšili o 114 percent. Do roku 2021 sa očakáva, že by trh s robotmi mal každoročne vzrásť o 14 percent. V roku 2021 by sa tak celosvetovo malo vyrobiť viac ako 600-tisíc robotov ročne. Ešte v roku 2001 ich ročne pribudlo zhruba 80-tisíc za rok.
Na Slovensku by podľa aktuálnych údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) mala práve robotizácia v nasledujúcich rokoch meniť trh práce. A to tak, že by sa nimi mala nahradiť približne tretina súčasných pracovných pozícií. Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Lenky Buchlíkovej robotizácia v nasledujúcich piatich až desiatich rokoch najmenej zasiahne krajiny na severe. Napríklad v Nórsku je takto ohrozených len 6 percent súčasných pracovných pozícií. Najohrozenejšia je stredná a východná Európa, nakoľko tu je veľa nízko kvalifikovanej práce na rozdiel od škandinávskych krajín, ktoré sa zameriavajú na prácu s vyššou pridanou hodnotou.