Záložné právo a zádržné právo
5. 2. 2024
Inštitút záložného práva rovnako ako aj zádržné právo patria do skupiny tzv. zabezpečovacích prostriedkov v rámci obchodno-záväzkových vzťahov.
Pod zabezpečením záväzku treba chápať súhrn právnych prostriedkov, ktorých použitím si veriteľ vytvára najnutnejšie predpoklady na uspokojenie pohľadávky v prípadoch, keď dlžník svoj dlh včas nesplní. Uvedené prostriedky na zabezpečenie záväzkov sa v aplikačnej praxi zaraďujú medzi špeciálne zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť s cieľom dosiahnutia väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Obidva zabezpečovacie prostriedky pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného dlhu, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť.
Zásadný rozdiel pri výbere jedného z uvedených zabezpečovacích prostriedkov spočíva v tom, že zatiaľ čo záložné právo sa uplatňuje v predstihu – tzn. ešte predtým, než prípadne dôjde k porušeniu povinnosti dlžníka, zádržné právo sa aplikuje až dodatočne – t. j. až potom, čo k porušeniu povinnosti dlžníka došlo. Inštitút záložného práva je rovnako ako zádržné právo predmetom úpravy výlučne Občianskeho zákonníka.
K
Podnikatelia nedostanú pokuty za eKasu do konca roka
20. 6. 2019
Pokuty za neskoré zavedenie eKasy do svojich prevádzok sa nebudú podnikateľom udeľovať až do konca tohto kalendárneho roka. Parlament schválil návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice spolu s pozmeňujúcim návrhom Radovana Baláža (SNS), ktorý rieši predĺženie odkladu sankcií.
Národná rada SR rokovala o tomto návrhu zákona v skrátenom režime. Neuloženie pokuty navrhovalo Ministerstvo financií uplatniť, ak podnikateľ preukáže písomným potvrdením alebo emailom, že si do dňa účinnosti zákona záväzne objednal on-line registračnú pokladnicu u výrobcu, dovozcu alebo distribútora, ktorému bolo vydané rozhodnutie o certifikácii, a zároveň, že požiadal o pridelenie kódu on-line registračnej pokladnice. Po schválení Balážovho návrhu sa termín odkladu pokút posunul z 30. septembra tohto roka do konca tohto kalendárneho roka. Zároveň sa vypustí podmienka objednania pokladnice na neuloženie sankcie. Ministerstvo financií predložilo návrh zákona do parlamentu, aby ochránilo podnikateľov pred sankciami z dôvodov, ktoré neboli spôsobené ich pričinením. Ministerstvo uviedlo, že aj napriek maximálnym snahám zainteresovaných strán sa nepodarilo dosiahnuť, aby bol trh dostatočne zásobený potrebnými softvérovými a hardvérovými riešeniami.
RegioJet na trhoch získal 36 miliónov eur
19. 6. 2019
Súkromný dopravca RegioJet predal emisiu svojich zaistených dlhopisov vo výške 921 miliónov korún (36 miliónov eur) so splatnosťou päť rokov. Pre RegioJet ide o prvý vstup na kapitálový trh a prvú emisiu dlhopisov. Jedná sa o šesťmesačný pohyblivý kupón s výnosom štyri percentá nad sadzbou PRIBOR, ktorú zverejňuje Česká národná banka.
Získané peniaze dopravca použije na nákup vlakov pre ďalší rozvoj železničnej dopravy a časť použije na refinancovanie súčasných bankových úverov, čo znamená zlacnenie financovania, uviedol v tlačovej správe hovorca spoločnosti Aleš Ondrůj. Manažérom dlhopisové emisie je Slovenská sporiteľňa, ktorá pôsobí ako zabezpečovací a platobný agent. Dlhopisy si kúpili inštitucionálni aj privátni klienti. "Záujem prevýšil naše očakávania," uviedol finančný riaditeľ Petr Kohoutek. Dopravca po minuloročnom zisku 102 miliónov korún (štyri milióny eur) očakáva tento rok rast zisku z vlakovej dopravy. V prvom štvrťroku predstavoval hrubý zisk 18 miliónov (0,7 milióna eur). Spoločnosť chce v najbližších rokoch investovať niekoľko miliárd korún do nákupu lokomotív aj vagónov a do modernizácie tých v prevádzke. Vagónov chce kúpiť až 100. "Predpokladané finančné vysporiadanie transakcie je 26. júna a emisie budú obchodované na pražskej burze," uviedol Ondrůj.
Zastúpenie žien v biznise rastie
17. 6. 2019
Zastúpenie žien v biznise vo svete rastie. Až 87 percent firiem má vo svojom senior manažmente aspoň jednu ženu, čo v porovnaní s rokom 2012 predstavuje nárast o 21 percent. Slovensko je súčasťou tohto pozitívneho trendu a predbehlo okolité štáty okrem Rakúska. Vyplýva to zo štúdie poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Počas posledných piatich rokov sa zvýšil počet spoločností, ktoré majú v senior manažmente aspoň jednu ženu o 20. Tempo sa zrýchlilo najmä v poslednom roku, keď počet týchto firiem narástol o 12 percentuálnych bodov. O niečo menej optimizmu ukazuje pomer žien a mužov v seniorských pozíciách, v ktorých majú ženy celosvetovo iba 29 percent zastúpenie. Najnovšie dáta štatistického úradu EÚ (Eurostat) o zastúpení žien v biznise potvrdzujú dobrú pozíciu Slovenska. V rámci Európy patrí Slovensko medzi krajiny s vyšším podielom žien v seniorských pozíciách (24,1 percenta).
Elektrina pre domácnosti by mala významne zdražieť
14. 6. 2019
Cena jednej megawatthodiny by mohla stúpnuť o približne desať eur. Regulované ceny elektriny pre domácnosti a malé podniky by v budúcom roku mali významne zdražieť. Cena jednej megawatthodiny (MWh) by mohla stúpnuť o približne desať eur.
O pätinu drahšia elektrina."V porovnaní s dneškom by tak elektrina medziročne zdražela o asi 20 %," povedal Martin Semrič, portfólio manažér spoločnosti Magna Energia. Dôvodom je aktuálne platný regulačný vzorec, ktorý počíta s cenami elektriny obchodovanej na komoditnej burze v Prahe. Pre výpočet regulovaných cien je rozhodujúci vývoj za prvých šesť mesiacov predchádzajúceho roka. Cena elektriny pre domácnosti v roku 2020 preto bude vychádzať z obdobia medzi 1. januárom až 30. júnom 2019. "Priemer cien, ktoré vstupujú do výpočtu, je v období do 31. mája 2019 na úrovni 51,84 eur/MWh. Regulované ceny pre rok 2018 vychádzali z hodnoty 40,49 eur/MWh. Aj keby burza v priebehu júna klesla o 5 až 6 eur za MWh, stále bude priemerná cena pre ďalší rok asi o 10 eur za MWh vyššia," upozornil Semrič.
Elektrina na burzách rastie. Domácnosti by sa preto mali pripraviť na to, že elektrina ako komodita výrazne zdražie. Celkový nárast však bude ovplyvnený aj vývojom ostatných položiek, ktoré vstupujú do koncovej ceny pre odberateľa. Silová elektrina sa totiž na Slovensku na koncovej cene podieľa iba približne tretinou. Ostatok tvoria distribučné poplatky či tarifa za prevádzku systému (TPS), v ktorej sú zahrnuté aj dotácie hnedouhoľných daní či obnoviteľných zdrojov energie."Ak regulačný úrad dokáže tieto položky skresať, môže byť zdraženie miernejšie. Ak sa mu to nepodarí, domácnosti by mali počítať s tým, že elektrina ich bude po započítaní všetkých poplatkov stáť o približne 7 % viac než v tomto roku," dodal Semrič. "Pravda je, že cena silovej elektriny na burzách dlhodobo rastie, čo môže mať vplyv na koncovú cenu elektriny pre slovenské domácnosti. Úrad však nikdy vopred nekomentuje výsledok cenových konaní, a to ani v hypotetickej rovine. Isté je, že úrad v maximálnej miere využije všetky svoje regulačné nástroje, aby ochránil záujmy zraniteľných odberateľov, samozrejme, s ohľadom na oprávnené požiadavky všetkých účastníkov trhu v zmysle zákona," uviedol pre TASR v reakcii na Magna Energia hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Radoslav Igaz.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)