Záložné právo a zádržné právo
5. 2. 2024
Inštitút záložného práva rovnako ako aj zádržné právo patria do skupiny tzv. zabezpečovacích prostriedkov v rámci obchodno-záväzkových vzťahov.
Pod zabezpečením záväzku treba chápať súhrn právnych prostriedkov, ktorých použitím si veriteľ vytvára najnutnejšie predpoklady na uspokojenie pohľadávky v prípadoch, keď dlžník svoj dlh včas nesplní. Uvedené prostriedky na zabezpečenie záväzkov sa v aplikačnej praxi zaraďujú medzi špeciálne zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť s cieľom dosiahnutia väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Obidva zabezpečovacie prostriedky pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného dlhu, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť.
Zásadný rozdiel pri výbere jedného z uvedených zabezpečovacích prostriedkov spočíva v tom, že zatiaľ čo záložné právo sa uplatňuje v predstihu – tzn. ešte predtým, než prípadne dôjde k porušeniu povinnosti dlžníka, zádržné právo sa aplikuje až dodatočne – t. j. až potom, čo k porušeniu povinnosti dlžníka došlo. Inštitút záložného práva je rovnako ako zádržné právo predmetom úpravy výlučne Občianskeho zákonníka.
K
Slovákom pribudnú dve nové banky
13. 10. 2009
Na slovenskom finančnom trhu opäť vzrastie konkurencia a tým možno aj šanca, že bankové služby zlacnejú. Chystajú sa k nám dve nové banky. Nie však hneď, najskôr budú musieť získať na trhu nejaký vplyv.
O náš bankový trh sa zaujíma viacero finančných domov. Na Slovensku je v súčasnosti celkom 25 bánk alebo ich zahraničných pobočiek.
V uplynulých mesiacoch prijala Národná banka Slovenska notifikácie o zriadení pobočky úverovej inštitúcie na území Slovenska od českého a belgického dohliadacieho orgánu. Centrálna banka sa do dvoch mesiacov od prijatia oznámenia pripraví na dohľad nad novými subjektami a oznámi im podmienky, za ktorých budú môcť u nás fungovať. Okrem iného bude od nich chcieť aj životopisy vedúcich zamestnancov pobočky, obchodný plán či údaje o systéme poistenia vkladov. Národná centrálna banka zatiaľ nezverejnila, o ktoré banky ide.
Americká ekonomika je po recesii, no nie po problémoch
13. 10. 2009
Podľa analytikov sa najhoršia recesia americkej ekonomiky od čias veľkej hospodárskej krízy už skončila, no nízke výdavky domácností oslabené neschopnosťou pracovného trhu vytvoriť nové pracovné miesta budú oživovanie ekonomiky spomaľovať.
Z najnovšieho prieskumu americkej Národnej asociácie pre podnikanie a ekonomiku, ktorá oslovila vo svojej štúdii 44 analytikov, vyplýva, že až 80 % z respondentov verí, že po štyroch kvartáloch oslabovania je ekonomika opäť vo fáze rastu. Očakávajú však, že zotavovanie ekonomiky bude miernejšie, než bývalo zvyčajné po prudkých poklesoch.
Súčasný prepad americkej ekonomiky, ktorý začal v decembri 2007 je od začiatku tridsiatych rokov minulého storočia najdlhší. Pod vznik poslednej krízy sa podpísal kolaps realitného trhu, po ktorom nasledovala svetová hypotekárna kríza. Podľa odhadov asociácie by americká ekonomika mala poklesnúť v tomto roku o 2,5 %, zatiaľ čo na budúci rok by už mala vzrásť o 2,6 %. Očakávané zotavenie hospodárstva by mali podporiť najmä podniky obnovou svojich zásob, ktoré predtým v dôsledku oslabeného dopytu prudko znižovali.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že miera nezamestnanosti v krajine dosiahne v prvom kvartáli 2010 úroveň 10 %, koncom nasledujúceho roka by však mala poklesnúť na 9,5 %. Nezamestnanosť v septembri v USA vyskočila na 26-ročné maximum na úrovni 9,8 %.
Napriek známkam oživenia na finančných trhoch väčšina oslovených analytikov očakáva, že navrátenie do normálneho stavu ešte určitý čas potrvá. Len 29 % z respodentov verí, že k tomu dôjde už v druhej polovici súčasného roka. Prieskum Národnej asociácie pre podnikanie a ekonomiku poukázal, že americký dolár by mal oslabovať až do roku 2010, no obchodný deficit najväčšej svetovej ekonomiky by to znížiť nemalo, pretože pri opätovnom hospodárskom oživení vzrastie aj dopyt po importoch.
Biznisom pre banky budú malé podniky
8. 10. 2009
V regióne strednej a východnej Európy podľa výsledkov analýzy zaostáva hustota malých a stredných podnikov na počet obyvateľov za krajinami západnej Európy v priemere o pätinu.
Menšie podniky sú podľa jednej zo štúdií renomovanej konzultačnej spoločnosti chrbtovou kosťou ekonomiky a ich počet v regióne by sa v budúcnosti mal zvýšiť.
Výraznejšia orientácia na poskytovanie služieb malým a stredným podnikom môže bankám v strednej a východnej Európe pomôcť dosahovať lepšie výsledky.
Úspešné banky súčasnú hospodársku a finančnú krízu využijú na to, aby reštrukturalizovali svoj obchodný model.
Podľa predpokladov spolu s rastúcim počtom menších podnikov bude v strednej Európe pribúdať aj počet klientov peňažných ústavov.
Podnikanie mnohých firiem v súčasnosti negatívne ovplyvňuje kríza, problémy podnikov podľa štúdie vyvrcholili v uplynulých mesiacoch. S dôsledkami krízy sa zatiaľ lepšie vyrovnávali veľké firmy. Banky na Slovensku kríza tak výrazne nezasiahla ako banky vo vyspelých krajinách.
Peňažné ústavy však podnikajú obozretnejšie a tým sťažili prístup k pôžičkám. Podľa údajov Národnej banky Slovenska úvery pre podnikový sektor v auguste oproti júlu síce vzrástli o vyše štvrtinu na 761 miliónov €, celkový objem pôžičiek podnikateľom v ôsmom mesiaci však klesol medziročne o viac ako dve percentá.
Živnostníkov trápia súdy aj vzdelávanie
8. 10. 2009
Vzdelávanie pracovnej sily v oblasti malých a stredných podnikov patrilo k jednej z hlavných tém dnešného stretnutia prezidenta SR s predstaviteľmi živnostníkov, a zástupcov reprezentujúcich malé a stredné podniky. K problémom, ktoré im bránia v podnikaní zaradili aj vymožiteľnosť práva, súdy a problémy s bankami.
Zástupcov Slovenskej asociácie malých podnikov (SAMP), Slovenskej živnostenskej komory (SŽK) a Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ) najviac v súčasnosti zaujíma vývoj na trhu práce. Čiže naša nastupujúca generácia pre remeslá a služby.
Tento záujem sa premietol do zákona o odbornom vzdelávaní, o odbornom školstve, do ktorého sú a budú živnostenské združenia plne zapojené. Cieľom živnostníkov je dosiahnuť, aby na trhu práce bola aj remeselná zručnosť, aj kvalita a záujem o vzdelávanie.
Počas stretnutia živnostníci predstavili hlave štátu projekt vzdelávania pre oblasť malého a stredného podnikania.
Nový pohľad na prípravu pracovnej sily pre malé a stredné podniky v sebe spája aj teoretickú, aj praktickú účasť konkrétnych firiem. Malé podniky by mali byť personálne vybavené tak, že aj veľkí investori, ktorí budú siahať po malých podnikoch ako subdodávateľoch, nájdu kvalitnú pracovnú silu.
Podnikateľské prostredie v súčasnosti kazí najmä čierna práca a slabá vzdelanostná úroveň pracovnej sily. Preto sú práve na vzdelávanie smerované aj finančné toky v Európskej únii. Smerom k personálnemu vzdelávaniu treba nasmerovať aj naše zákony.
Prezident na záver vyzval zástupcov živnostníkov a malých a stredných podnikov, aby sa pri každom schvaľovaní zákonov, ktoré sa ich týkajú, zastavili v Prezidentskom paláci a prediskutovali s ním pozitíva aj negatíva, ktoré im tieto návrhy prinášajú.