Záložné právo a zádržné právo
5. 2. 2024
Inštitút záložného práva rovnako ako aj zádržné právo patria do skupiny tzv. zabezpečovacích prostriedkov v rámci obchodno-záväzkových vzťahov.
Pod zabezpečením záväzku treba chápať súhrn právnych prostriedkov, ktorých použitím si veriteľ vytvára najnutnejšie predpoklady na uspokojenie pohľadávky v prípadoch, keď dlžník svoj dlh včas nesplní. Uvedené prostriedky na zabezpečenie záväzkov sa v aplikačnej praxi zaraďujú medzi špeciálne zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť s cieľom dosiahnutia väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Obidva zabezpečovacie prostriedky pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného dlhu, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť.
Zásadný rozdiel pri výbere jedného z uvedených zabezpečovacích prostriedkov spočíva v tom, že zatiaľ čo záložné právo sa uplatňuje v predstihu – tzn. ešte predtým, než prípadne dôjde k porušeniu povinnosti dlžníka, zádržné právo sa aplikuje až dodatočne – t. j. až potom, čo k porušeniu povinnosti dlžníka došlo. Inštitút záložného práva je rovnako ako zádržné právo predmetom úpravy výlučne Občianskeho zákonníka.
K
Štát opraví schátrané vlakové stanice
28. 3. 2017
Motoristov, ktorých chceme preorientovať na hromadnú dopravu, či zahraničných turistov odrádza už prvý kontakt so železnicami. Na mnohých staniciach sú realitou nefunkčné osvetlenie, chýbajúce lavičky alebo opadaná omietka.
Nový investičný plán Železníc Slovenskej republiky na roky 2017 až 2019 ráta s opravou dvadsiatich piatich nádraží. Lepšej stanice sa dočkajú Lučenec, Ružomberok či Štrba. Revitalizácia staníc ide u nás pomaly, železnice sa pri nej totiž nemôžu spoliehať na eurofondy. Z nich sa môže financovať napríklad modernizácia tratí, ale nie opravy staničných budov.
zdroj: hnonlin.esk
Na Slovensku pracujú tisíce migrantov
23. 3. 2017
Slovensko nie je pripravené na príchod väčšieho počtu pracovníkov z cudziny. A to aj napriek nepomeru, keď v zahraničí pracuje 300-tisíc Slovákov a u nás necelých 37-tisíc cudzincov. Pritom zahraniční pracovníci nie sú hrozbou. V diskusnej relácii na TABLET.TV to povedal Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce a Ekonomickej univerzity v Bratislave.
„Migranti idú do sektorov a povolaní, kde je nedostatok pracovných síl, práve tam, kde ich potrebujeme. Slovákom konkurujú veľmi málo, pretože prichádzajú tam, kde sú neobsadené pracovné miesta,“ zdôraznil Kahanec s tým, že je potrebné, aby sa migranti čo najskôr integrovali. „Migrácia musí byť legálna, v súlade s legislatívou SR a migranti by mali mať vytvorené rovnaké podmienky ako domáci pracovníci,“ dodal Kahanec. Len za posledný rok sa počet pracujúcich cudzincov na Slovensku zvýšil o viac ako štvrtinu. Hoci historicky Slováci vždy viac migrovali za prácou, na opačný trend, keď u nás bude pôsobiť viac cudzincov, nie sme pripravení. „V minulosti sa to stalo Írom a Španielom, ktorí migrovali za prácou. V posledných desaťročiach sa situácia otočila a na ich pracovné trhy smerovalo množstvo zahraničných pracovníkov. To sa môže stať aj nám. Musíme sa na to pripraviť,“ upozornil Kahanec. Podľa Kahanca príchod cudzincov je dôkazom, že možnosti na našom pracovnom trhu sa zlepšujú, a to by mohlo prilákať späť aj mnohých Slovákov, ktorí odišli za prácou do iných členských krajín EÚ. Vláda však musí byť v tomto smere aktívnejšia. „Slovensko nevyvíja aktivity, aby späť pritiahlo Slovákov pracujúcich v zahraničí. Nemáme na to pripravenú administratívu. Ich návrat je často komplexná téma. V zahraničí ich registrovali v iných systémoch zdravotného a sociálneho zabezpečenia. Je preto potrebné zabezpečiť, aby sa dokázali opäť, jednoducho a čo najskôr zaregistrovať aj na Slovensku,“ konštatoval Kahanec s tým, že návrat Slovákov domov má aj širší rozmer, ktorý je potrebné využiť.
„Migranti sú aj na to, aby pomáhali vytvárať vzťahy s prostredím, kde dlho žili a pohybovali sa. Potvrdzujú to dáta a je to benefit pre vysielajúcu krajinu,“ dodal Kahanec.
Zrušenie daňových licencií oberie štát o milióny
21. 3. 2017
Slovenské firmy optimalizujú dane, potvrdila aj nová analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Stop licenciám spôsobí v rozpočte každý rok výpadok sto miliónov.
Štát by sa mal pripraviť na to, že každý rok príde o sto miliónov eur. O toľko by mal prísť tým, že v roku 2018 zruší daňové licencie, odhaduje vo svojej poslednej analýze Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Licencie boli zavedené ako istá forma minimálnej dane, ktorú musí zaplatiť každá firma. Ak totiž spoločnosť prizná daň z príjmov nižšiu ako je daňová licencia, musí vzniknutý rozdiel doplatiť. Hneď prvý rok po zavedení licencií sa firmy začali správať podozrivo, upozornila rada. Zhruba 30-tisíc spoločností, ktoré v minulosti vykázali nulovú daň, ju po zavedení licencií priznali v takej výške, ktorú by nakoniec aj tak zaplatili. Ukázalo sa tak, že slovenskí podnikatelia vo veľkom optimalizujú dane.
zdroj: hnonline.sk
So založenou živnosťou dostanete pôžičku mimo banky ľahšie
21. 3. 2017
Napriek prísnejším zákonom o spotrebiteľských úveroch a licenciám pre nebankové subjekty, nevýhodné pôžičky poskytované nekalými praktikami na Slovensku stále existujú. Nebankové spoločnosti obchádzajú zákon a požičiavajú aj ľudom, ktorí by úver dostať nemali. Využívajú na to podnikateľský úver, ktorý v skutočnosti slúži ako spotrebák.
Funguje to tak, že klient, ktorý takýto úver potrebuje, si založí „dobrovoľne“ živnosť, na ktorú mu veriteľ dá podpísať podnikateľský úver a ďalej už nezisťuje, na čo je úver využívaný. Je to jednoznačné obchádzanie zákona. „V zákone o spotrebiteľských úveroch je výslovná povinnosť veriteľa skúmať pri poskytnutí úveru účel tohto úveru,“ vysvetľuje Martina Solčányiová, hovorkyňa Národnej banky Slovenska. Centrálna banka sa pri takzvaných mystery shoppingoch zameriava aj na to, či nebankovky nezanedbávajú alebo priamo neporušujú túto zákonnú povinnosť pri poskytovaní úverov.
zdroj: hnonlin.sk