Záložné právo a zádržné právo
5. 2. 2024
Inštitút záložného práva rovnako ako aj zádržné právo patria do skupiny tzv. zabezpečovacích prostriedkov v rámci obchodno-záväzkových vzťahov.
Pod zabezpečením záväzku treba chápať súhrn právnych prostriedkov, ktorých použitím si veriteľ vytvára najnutnejšie predpoklady na uspokojenie pohľadávky v prípadoch, keď dlžník svoj dlh včas nesplní. Uvedené prostriedky na zabezpečenie záväzkov sa v aplikačnej praxi zaraďujú medzi špeciálne zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť s cieľom dosiahnutia väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Obidva zabezpečovacie prostriedky pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného dlhu, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť.
Zásadný rozdiel pri výbere jedného z uvedených zabezpečovacích prostriedkov spočíva v tom, že zatiaľ čo záložné právo sa uplatňuje v predstihu – tzn. ešte predtým, než prípadne dôjde k porušeniu povinnosti dlžníka, zádržné právo sa aplikuje až dodatočne – t. j. až potom, čo k porušeniu povinnosti dlžníka došlo. Inštitút záložného práva je rovnako ako zádržné právo predmetom úpravy výlučne Občianskeho zákonníka.
K
Slovenská ekonomika sa s krízou vyrovnala, stavebníctvo však stále bojuje
14. 2. 2018
Finančnú krízu, ktorá začala okolo roku 2008, nasledovala kríza v stavebnom odvetví v rokoch 2009 až 2012. Slovenské stavebníctvo sa s jej následkami stále vyrovnáva. Pre TASR to uviedol prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Pavol Kováčik.
Stavebníctvo stále zápasí s dramatickým poklesom stavebných kapacít z rokov krízy napriek tomu, že slovenskej ekonomike sa darí, priblížil. "Kým hrubý domáci produkt Slovenska v roku 2016 stúpol o 3,5 percenta a v roku 2017 o 2,5 percenta, stavebníctvo sa v roku 2016 prepadlo o 10 percent a v roku 2017 dosiahlo medziročný rast niečo vyše 1 percento. Podiel stavebníctva v ekonomike SR sa podľa neho znížil z 8,2 percenta z roku 2012 na približne 7,4 percenta v roku 2017, čo nepovažuje za pozitívne, pretože odvetvie prináša so sebou silný multiplikačný efekt.
Prírastky v stavebníctve sa pozitívne prejavujú aj v dodávateľských odvetviach a službách, so stabilizačným efektom pre zamestnanosť a verejné financie, podotkol prezident ZSPS. Stavebníctvu by pomohol jasný plán infraštruktúrnych projektov zo strany verejných objednávateľov, výstavba nájomných bytov, moderný stavebný zákon a tzv. viackriteriálne verejné obstarávanie, ktoré kladie dôraz na posúdenie kvality ponuky z pohľadu celoživotných nákladov a kvality dodávateľa, uzavrel Kováčik.
Cukor je najlacnejší za tri roky, na cenách sa to však neprejaví
13. 2. 2018
Výrobcovia cukroviniek či sladkých nápojov by mali zhruba v týchto týždňoch začať pociťovať nižšie náklady. To sa však zatiaľ, minimálne u žiadneho z väčších výrobcov, na cenách neprejaví. Často totiž argumentujú rastom ostatných nákladov. Zatiaľ tak ušetria len tí, ktorí si sladkosti pripravujú sami.
„Zmena by sa mala prejaviť zhruba v prvom štvrťroku, ale tým myslím zmenu v našich nákladoch, nie na regáloch,“ vysvetľuje jeden z výrobcov. A dodáva, že reťazce o nižších cenách budú chcieť v každom prípade rokovať. Sám potvrdzuje, že za ním dorazil „s kalkulačkou v ruke“ ako prvý nákupca z Kauflandu, a to už vlani na jeseň. Sladké malinovky sú jedny z prvých na rane, pretože tie plnotučné spravidla obsahujú vyše desať gramov cukru na sto mililitrov. Zlacnenie cukru o päť českých korún na kilogram by sa tak u nich prejavilo zhruba korunou na liter.
Banky majú strach o peniaze. Zakázali nákup kryptomien
9. 2. 2018
Bitcoin krváca. Nielenže stratil takmer 60 percent svojej hodnoty oproti minulému decembru, neveria mu už ani niektoré banky.
Viaceré z nich totiž v Spojených štátoch zakázali svojim klientom nakupovať kryptomeny cez kreditné karty. Bank of America, JP Morgan Chase a Citigroup odôvodňujú tento krok vysokou mierou rizika pri používaní virtuálnej meny, ako aj jej znepokojivým vývojom. „Vzhľadom na to, že v Spojených štátoch sa začal trend zobrať si hypotéku, ktorú následne ľudia investovali do bitcoinu, je tento trend len pozitívny,“ hodnotí analytik Capital Markets Lukáš Lipovský. Podľa neho totiž banky ako inštitúcie pracujúce s rizikom vedia vyhodnotiť, aký dosah by to malo na ich hospodárenie.
Slováci míňajú pätinu výdavkov na potraviny
7. 2. 2018
Takmer pätinu celkových mesačných výdavkov obyvateľa Slovenska tvoria potraviny. SR sa tak podľa Slovenského farmárskeho, družstva (SFD) zaraďuje medzi krajiny s vyšším podielom tejto položky na celkovom účte.
Ceny potravín v krajine sa pritom v poslednom období zvyšujú, čo vzhľadom na ich vysoký podiel na celkových výdavkoch Slováci okamžite zaregistrujú, tvrdí analytička. Celkové mesačné náklady jedného člena slovenskej domácnosti predstavovali podľa aktuálnych údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR v roku 2016 v priemere 358,4 eura. „Peňaženky Slovákov pritom zaťažujú najmä nákupy potravín (19,2 % z celkových výdavkov) a výdavky spojené s bývaním, vrátane energií (18,4 % z celkových výdavkov). Zároveň až desatinu svojich nákladov Slováci precestujú,“ priblížila analytička SFD Eva Sadovská. Najväčšiu položku tvoria potraviny v mesačných výdavkoch obyvateľov Košického kraja (21,9 %) a najmenšiu v Bratislavskom kraji (16,4 %). „V absolútnom vyjadrení pritom najmenej vynaloží na mesačný nákup potravín a nealkoholických nápojov obyvateľ Prešovského kraja, a to 57,6 eura. Naopak, najviac minie v priemere člen domácnosti Trenčianskeho kraja, a to 76,3 eura,“ spresnila analytička. V posledných mesiacoch pritom na Slovensku podľa SFD potraviny veľmi zdražujú, keď po niekoľkých rokoch poklesu alebo stagnácie ceny potravín zaznamenali v decembri 2017 medziročný nárast o 6,4 %. Tým, že potraviny tvoria takmer pätinu z celkových výdavkov, Slováci ihneď zaregistrujú ich vyššie ceny, konštatuje Sadovská. Slovensko tak zaostáva za priemerom v krajinách Európskej únie (EÚ), ktorý predstavuje 12,2-% podiel potravín a nealkoholických nápojov na celkovom účte obyvateľov. „Najmenej je nákupom potravín zaťažený rodinný rozpočet obyvateľov Veľkej Británie (s podielom 8,1 %). Menej ako desatinu z celkových nákladov predstavuje nákup potravín a nealkoholických nápojov ešte v Luxembursku, Rakúsku a Nemecku,“ vymenovala Sadovská s tým, že podľa Eurostatu má Slovensko podiel 17,8 %. Nižší podiel nákladov na potraviny a nealkoholické nápoje evidujú aj ostatné krajiny V4. Napriek tomu ide aj v týchto štátoch o pomerne vysoký podiel v rozpätí 16 % až 17,7 %. Väčší podiel bol zaregistrovaný v Rumunsku, kde ide na potraviny mesačne takmer tretina výdavkov, a v Estónsku a Litve viac ako pätina. Podľa SFD platí, že čím viac obyvatelia míňajú na nevyhnutné tovary a služby ako sú potraviny, tým menej im zostáva na tzv. luxusnejšie výdavky.