Záložné právo a zádržné právo
5. 2. 2024
Inštitút záložného práva rovnako ako aj zádržné právo patria do skupiny tzv. zabezpečovacích prostriedkov v rámci obchodno-záväzkových vzťahov.
Pod zabezpečením záväzku treba chápať súhrn právnych prostriedkov, ktorých použitím si veriteľ vytvára najnutnejšie predpoklady na uspokojenie pohľadávky v prípadoch, keď dlžník svoj dlh včas nesplní. Uvedené prostriedky na zabezpečenie záväzkov sa v aplikačnej praxi zaraďujú medzi špeciálne zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa v konkrétnom prípade môžu použiť s cieľom dosiahnutia väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Obidva zabezpečovacie prostriedky pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného dlhu, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť.
Zásadný rozdiel pri výbere jedného z uvedených zabezpečovacích prostriedkov spočíva v tom, že zatiaľ čo záložné právo sa uplatňuje v predstihu – tzn. ešte predtým, než prípadne dôjde k porušeniu povinnosti dlžníka, zádržné právo sa aplikuje až dodatočne – t. j. až potom, čo k porušeniu povinnosti dlžníka došlo. Inštitút záložného práva je rovnako ako zádržné právo predmetom úpravy výlučne Občianskeho zákonníka.
K
Švajčiari v Kežmarku dostanú milióny eur
25. 6. 2018
Výrobca automobilových komponentov Mubea by mal začať s produkciou na našom trhu už v budúcom roku. Výrobca automobilových komponentov Mubea by mal začať s produkciou na našom trhu už v budúcom roku. Slovenský automobilový priemysel bude už čoskoro bohatší o ďalšieho hráča. Tým je švajčiarsky automobilový dodávateľ Mubea, ktorý sa už definitívne usadil v Kežmarku. Globány výrobca na poli automotive segmentu v priemyselnom parku Kežmarok-Pradiareň preinvestuje 51 miliónov eur. Investícia je o to dôležitejšia, že v regióne panuje jedna z najvyšších mier nezamestnanosti na Slovensku. Výroba zameraná na ľahkú strojársku výrobu mala pôvodne zamestnať 360 ľudí, no konečný počet sa dokonca vyšplhal na 500 zamestnancov.
Výroba rozprestierajúca sa na 13-tisícoch metrov štvorcových má začať s produkciou v prvej polovici budúceho roka. Investor a šéf spoločnosti Mubea Thomas Muhr uviedol, že v Kežmarku budú vyrábať komponenty z odľahčených materiálov, vďaka čomu bude produkcia menej náročná na životné prostredie a bude produkovať menej CO2. Nábeh produkcie bude trvať roky. Závod by mal dosiahnuť plnú kapacitu v roku 2025. Ročná produkcia by mala dosahovať 24 miliónov liniek stabilizátora a 30 miliónov automobilových svoriek. Tie sa používajú do náprav a elektroniky áut. Vyrobené súčiastky nezostanú na našom trhu. 100-percent pôjde na export.
Firmám pre nedostatok ľudí stagnuje výroba
22. 6. 2018
Firmy trápi nielen nedostatok kvalifikovaných zamestnancov, ale pracovníkov celkovo. Pre tento problém často stagnujú, nedokážu rásť a rozširovať výrobu. Problém s pracovníkmi však netrápi iba Slovensko, ale aj ďalšie krajiny OECD. Návrhy možných riešení, ako z toho môžu spoločnosti vykľučkovať, boli predmetom diskusie podujatia Top 10 firiem trenčianskeho regiónu.
„Trenčín nikdy netrpel hlbokou krízou a nedostatkom ako iné regióny Slovenska, až si začínam myslieť, že sa to trochu obracia proti nám, pretože región nikdy nezískal veľkého investora, ktorý by dokázal malé a stredné firmy potiahnuť vpred,“ vyjadril sa štátny tajomník ministerstva hospodárstva Rastislav Chovanec. Podľa neho už zlomový investor ani nepríde, pretože trh bojuje s nedostatkom ľudí. „Dnes v podstate nie je dostatok pracovnej sily nikde v krajinách OECD,“ spresnil Chovanec. Zároveň dodal, že sa to týka aj samotného Trenčianskeho kraja, kde je v každom okrese nezamestnanosť nižšia ako päť percent. Ekonomická teória pritom hovorí, že štyri percentá je úplne bežná, zdravá nezamestnanosť. Niektoré okresy kraja sa však nachádzajú pod touto úrovňou. Problémy s nájdením pracovníkov do firiem uviedla aj Natália Urbanová, korporátna manažérka SME z UniCredit Bank. „Momentálne je to už v takom stave, že klienti napríklad z Myjavy či z Bánoviec nad Bebravou by aj radi rozširovali výrobu, brali nové zákazky, zvyšovali tržby, ale nedá sa to, pretože nemajú nových ľudí,“ ozrejmuje Urbanová. V niektorých odvetviach dokonca podľa nej firmy vyslovene stagnujú, pretože nemajú ľudí a nedokážu ich zohnať ani v zahraničí. Výnimkou nie je ani samotná banka.
Slovenská ekonomika porastie, zvýšia sa mzdy a pribudnú pracovné miesta.
21. 6. 2018
Slovenská ekonomika v tomto roku vzrastie o 4,1 percenta. Nominálne mzdy budú rásť najrýchlejšie od krízy a potiahnu infláciu. Na trhu práce pribudne 40-tisíc pracovných miest.Vo svojej aktuálnej makroekonomickej prognóze to predpokladá Inštitút finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF).
Pomôže export aj investície.K spotrebe domácnosti sa podľa ministerských analytikov tento rok ako zdroj rastu pridajú export a najmä investície..Vývoz bude v priebehu roka ťažiť z produkcie nových SUV modelov vo Volkswagene (VW), nábeh výroby v Jaguar Land Rover (JLR) ku koncu roka ovplyvní zatiaľ tohtoročné čísla iba minimálne. "Budúci rok dosiahne výkon ekonomiky 4,5 percenta. Spotreba domácností si udrží dynamiku nad 3 percentá. Export ovplyvní nábeh produkcie v JLR, ale aj pokračujúci nárast výroby vo VW," avizuje IFP. Tvorba investícií mierne spomalí z dôvodu dokončenia nových kapacít v automobilkách, najväčším prispievateľom k rastu hrubého domáceho produktu (HDP) tak bude čistý export.V rokoch 2020 a 2021 následne rast slovenskej ekonomiky zvoľní na 3,9 percenta a 3,3 percenta, očakáva inštitút. V roku 2018 pribudne v ekonomike SR podľa prognózy vyše 40.000 pracovných miest, čo zvýši zamestnanosť o 1,7 percenta. Rast potiahnu služby a priemysel, kde vznikne spolu takmer 30.000 nových pracovných miest. Oživenie sa očakáva aj v stavebníctve. "Aj naďalej bude pokračovať zvýšená participácia zahraničných pracovníkov, ktorá bude čiastočne tlmiť stupňujúce sa prehrievanie na trhu práce," konštatujú analytici rezortu financií. Miera nezamestnanosti by sa mala v tomto roku znížiť na 6,9 %, na konci prognózovaného horizontu na úroveň 5,6 percenta.
Mzdy porastú rýchlejšie.Rast priemernej nominálnej mzdy na Slovensku v tomto roku zrýchli až na 5,8 percenta. Zrýchlenie má byť výrazné vo všetkých sektoroch, najviac však v priemysle a verejnej správe."Akcelerácia miezd odráža súčasné napätie na trhu práce a tiež vyššiu infláciu. V nasledujúcom roku dosiahne rast nominálnych miezd veľmi podobné tempo. Reálna mzda si udrží dynamiku nad 3 percentá až do roku 2020," avizuje IFP. V prognóze tiež predpokladá, že ceny na Slovensku v tomto roku stúpnu o 2,5 percenta. "K zrýchleniu dopytovej inflácie ťahanej rastom miezd sa pridá aj vyšší rast cien potravín, ktorý by mal pretrvávať aj vo zvyšku tohto roka," vysvetlili analytici. Regulované ceny vzrastú len mierne, vyššie ceny ropy sa premietnu do vyšších cien pohonných hmôt. V nasledujúcom roku podľa IFP inflácia zvoľní na 2,3 percenta, keď vyprchá impulz rastu cien potravín. "V strednodobom horizonte potiahne rast cien služieb celkovú infláciu k úrovniam okolo 2,5 percenta," dodáva inštitút.
Vláda má vôľu vyhlásiť voči dlžníkom sociálnej poisťovne generálny pardon
21. 6. 2018
Dankovi sa zároveň nepáči, že dlhy vymáhajú súkromní exekútori. Vláda SR má vôľu vykonať voči dlžníkom Sociálnej poisťovne (SP) generálny pardon. Na pôde Národnej rady SR to deklaroval šéf koaličnej SNS a predseda parlamentu Andrej Danko počas rozpravy k návrhu exekučnej amnestie, s ktorou opäť prichádza hnutie Sme rodina.Odpustenie dlhov."Musíme to zanalyzovať, premyslieť etapy odpustenia dlhov. Asi by sme mali v prvom rade odpustiť tým, ktorí majú dlh z nevedomosti, napr. odišli za prácou do zahraničia a nevedeli, že majú nejaké povinnosti voči SP.
Poďme krok po kroku, zamerajme sa na Sociálnu poisťovňu," apeloval. Dankovi sa zároveň nepáči, že dlhy pre SP vymáhajú súkromní exekútori. "Systém je zlý, štát by si mal pohľadávky vymáhať sám a nie súkromnými exekútormi, ktorý si z toho urobili mega biznis," povedal. Na margo návrhu Sme rodina poznamenal, že téma je to dobrá. "Tento návrh však nie je možné podporiť, nedá sa to totiž obsiahnuť návrhom zákona v rozsahu jednej strany. Tento zákon je nevykonateľný, nie je možné ho schváliť, ani podporiť," povedal. Danko však avizoval, že na jeseň chce koalícia inštitúciu po inštitúcii s touto problematikou konfrontovať. "Sú to ale zložité procesy. Vôľa je, len nie je možné túto kopu problémov a spleť vzťahov takto vyriešiť. Ale urobím všetko pre to, aby sme našli riešenie," dodal. Riešenie problému .Peter Pčolinský (Sme rodina) pripustil, že ich návrh po odbornej stránke možno nie je dokonalý. "Ale som rád, že ste sa k tomu vyjadrili. Poďme to už ale riešiť, ľudia sú stále v ťažšej a ťažšej situácii," apeloval. Milan Krajniak (Sme rodina) považuje za podstatné, že sa problém začne riešiť. "V poriadku, poďme po jednotlivých inštitúciách. Ale urobme to skôr, ako tie domácnosti nám začnú padať do dlhovej pasce, potom už bude neskoro tým ľuďom pomáhať," uzavrel. Sme rodina presadzuje, aby po zaplatení dlhu boli občanovi odpustené úroky z omeškania a poplatky a správca pohľadávky by podal návrh na zastavenie exekúcie. Zákon o exekučnej amnestii má tiež stanoviť výšku pohľadávky občana SR voči správcovi pohľadávky nepresahujúcu 10.000 eur bez príslušenstva. Tri milióny exekúcií."Cieľom návrhu zákona je vytvoriť podmienky na upustenie od vymáhania pohľadávok štátu voči občanom SR, ktoré vznikli od 1. januára 1993 do 30. septembra 2018 za podmienky, že občan SR uhradí svoj dlh voči správcovi pohľadávky do 31. decembra 2018. Po zaplatení dlhu mu budú odpustené úroky z omeškania a poplatky a správca pohľadávky podá návrh na zastavenie exekúcie," vysvetľujú predkladatelia. Poslanci poukazujú, že podľa štatistík ministerstva spravodlivosti prebiehajú na Slovensku v súčasnosti tri milióny exekúcií. Predložený zákon má umožniť skupine približne 540.000 občanov SR splatiť svoj dlh voči správcovi pohľadávky a zastaviť exekúciu.