Prvým mýtom je, že nejaké riadenie vôbec existuje.

Každý v organizácii stúpa dovtedy po rebríčku hierarchie, kým sa nevyškriabe na post, na ktorý sa nehodí.

Dokonalý vedúci vie, čo si počať aj s dokonalým nedostatkom údajov.

Aj logické uvažovanie môže byť niekedy životu nebezpečné.

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.

Priateľ vám najlepšie pomôže s tým, čo vôbec nepotrebujete.

Veci nikdy nie sú také príjemné, ako sa na prvý pohľad zdajú, a tak jednoduché, ako si predstavujeme.

Ak ste už po pás krokodílovi v papuli, sotva vám pomôže fakt, že podľa plánu ten močiar už mal byť dávno vysušený.

Život má nechutný zvyk byť reálnym.

Bez ohľadu na to, čo sa kazí, vždy to na prvý pohľad bude vyzerať v poriadku.