Najlepšie veci rozumie ten, kto vám povie, že to bude trvať nekonečne dlho a stáť nekonečne veľa.

Preháňanie vždy škodí - hlavne vtedy, keď ide o práce.

Šéf vám vždy bez problémov uzná, že mýliť sa je ľudské, ale nikdy vám neodpustí.

Keď už všetko vysvetlíte tak, aby to všetci pochopili, nájde sa niekto, kto to chápať nebude.

Dobre vymyslené podanie mizernej zásady vždy prekoná zlé podanie vynikajúcej zásady.

Môžete stokrát dokázať nepravdivosť lživého výroku, aj tak sa vždy nájde niekto, kto mu uverí.

Ak má prísť niečo dobré, tak toho bude málo.

Veci sa môžu komplikovať donekonečna.

Množstvo získaných skúseností je v tom najlepšom prípade priamo úmerné množstvu pokazených vecí.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.