Murphy radí
Nevytesané pravdy - I. večer
Nechoďte hlavou proti múru! Postavte sa vždy tak, aby si ju otrieskali iní.
Čas potrebný na uvedenie vecí do pôvodného stavu je nepriamo úmerný času, potrebnému na jej poškodenie.
Aj keď sa zdá, že sa už nemá čo pokaziť, ono sa nakoniec vždy niečo nájde.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphyho inzeráty
Mladý, dynamický notorik hľadá sponzora. Zn.: Vo dvojici sa to ťahá lepšie.
Hľadáme analfabeta na prácu s prísne tajnými dokumentmi. Zn.: Úrad vlády.
Vymením muža za staré husle.: Zn.: Drevo ako drevo.
(Murphyho zrnká II)
Murphy v parlamente
Zákon o klamaní telom: Ak je zákon poslancami označený za jednoduchý, nebude mu nikto rozumieť. Ak je zákon poslancami označený za zložitý, bude o veci, ktorej porozumie i malé dieťa.
Akustický zákon: Kto v parlamente najviac vykrikuje, tomu nakoniec dajú za pravdu.
Zákon fušera: Ak je návrh zákona bez chyby, poslanci prijmú 99 pozmeňovacích návrhov, ktoré doň vnesú 99 chýb.
(Murphyho zákonník)
Murphy a šťastie
Tam, kde je hlúposť dostatočným vysvetlením, netreba hľadať iné vysvetlenia.
Najväčší hlupáci sú tí, ktorí splašene behajú dookola a pokúšajú sa urobiť správne veci bez toho, aby si zistili, ktoré veci sú správne.
Hlúposť sa nedá eliminovať peniazmi, vzdelaním alebo zákonom.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Oheň a voda
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)