Murphy radí
Murphyho vynálezy
Vodotesné čajové vrecko ušetrí nervy všetkým, ktorí prácne lovia čajové vrecko na dne čajníka.
Nehorľavé zápalky sú ideálne najmä pre rodiny s malými deťmi a hasičov.
Ak nemáte čas na sprchovanie, jednoducho sa obaľte izolepou a potom ju odmotajte – špina sa na ňu nalepí.
(Murphyho zrnká II)
Človek a spoločnosť
Pozor na ľudí - ani im nič ľudské nie je cudzie.
Ľudia uveria čomukoľvek, čo sa povie šeptom.
Ťažko môže byť šťastný ten, kto už chodí po tejto zemi.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Nebo je v nebi
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)
(Zrnká úsmevu)
Murphy a šťastie
Hlúposť je nevyliečiteľná choroba.
Jeden hlupák dokáže skomplikovať veci natoľko, že si s nimi neporadí ani tisíc múdrych.
To, že ste vyhrali, ešte nezaručí, že budete šťastní.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Kde končí pozemská púť
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)