Neživé veci sa pohybujú len natoľko, aby sa vám priplietli do cesty.

Vec, ktorá je v pokoji, je určite na zlom mieste.

Keď sa pokúsite pohnúť jednou vecou, zistíte, že je viazaná na celý vesmír.

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Nehoda ukáže, či máš skutočného priateľa a či iba meno priateľa.

Riadny tovar ľahko nájde kupca, aj keď bude na nenápadnom mieste.

Na tej istej lúke vôl hľadá trávu, pes zajaca a bocian jaštericu.

Čakanie na šťastie sa líši od čakania na smrť len v tom, že smrti sa dočkáte skôr.

Nestačí, ak vyhráte. Ešte treba, aby ostatní prehrali.

Nikdy nie je čas venovať sa veci poriadne, ale vždy je čas opäť a opäť sa k nej vracať.