Murphy radí
O podnikaní a vede - VII. večer
Honosnosť hlavného vchodu je nepriamo úmerná základnej platbyschopnosti firmy.
Rozvoj vedy sa dá zmerať podľa toho, akým tempom sa hromadia výnimky zo zákonov, platných už predtým.
Každý zákon je len napodobením skutočnosti.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphyho múdre pravdy
Príroda vždy fandí skrytým vadám a k človeku sa chová ako cudzí pes.
Nič nie je natoľko pokazené, aby sa to nedalo ešte pokaziť, takže zhoršovanie vecí nie je v konečnom dôsledku ničím ohraničené.
Kto nerozumie veciam a ani ich nevie riadiť, ten vymýšľa zákony.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Človek a veci
Veci sa môžu komplikovať donekonečna.
Množstvo získaných skúseností je v tom najlepšom prípade priamo úmerné množstvu pokazených vecí.
Ak má prísť niečo dobré, tak toho bude málo.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Murphyho zákonník
Zmluvne dohodnuté termíny plní vždy len ten dodávateľ, od ktorého dodávku potrebujete až nakoniec.
Získaná skúsenosť je priamo úmerná vzniknutej škode.
Dve veci na tejto zemi sú všadeprítomné: vodík a ľudská hlúposť.
(Murphyho zrnká II)
Nebo je v nebi
O Bohu je známe, že je všemohúci a vševediaci. Napriek tomu sa nikdy nemieša do obchodov, ktoré robia medzi sebou smrteľníci. Zlé jazyky tvrdia, že preto, lebo raz sa už popálil.
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
(Zrnká úsmevu)