Murphy radí
Ako si komplikovať život - II. večer
Ľubovoľné novovyvinuté zariadenie musí obsahovať aspoň jednu súčiastku, ktorá je zastaralá, dve, ktoré nie je možné zaobstarať a tri, ktoré sú ešte len vo vývoji.
Vždy treba obetovať niečo čo chceme, kvôli niečomu, čo chceme viac.
Geniálne riešenie človeka napadne vždy až potom, ako s ním prišiel niekto iný.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphyho múdre pravdy
Ak veríme v absolútnu platnosť Murphyho zákonov, potom s nimi musíme počítať v každej situácii a v každom okamihu, bez ohľadu na to, či práve opravujeme práčku, alebo na zelenej lúke nadávame na šéfa, vládu či svokru.
Ak necháme veciam voľný priebeh, pôjde to s nimi od desiatich k piatim. Ak sa ich pokúsime ovplyvniť, pôjde to s nimi od deviatich k štyrom.
Kto nerozumie veciam a ani ich nevie riadiť, ten vymýšľa zákony.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Unáhlené konanie máva zlé následky. Múdry si najprv zváži dôsledky každého činu, až potom sa doň pustí.
Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.
Pekné prázdne hlavy často využijú tie chytrejšie hlavy.
(Murphyho zákony v bájkach)
Zákony života
Na každý problém už existuje riešenie. Akurát nikto nevie, na ktorý problém patrí ktoré riešenie.
To, čo si najviac želáte, k vám nikdy nepríde. To druhé, naopak, príde samo.
Človek sa dostane len na chvíľočku na výslnie slávy a do konca života má z toho pripečený mozog.
(Murphyho zákonník)
Dobrá rada stojí groš
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
(Zrnká úsmevu)