Zákon o pozemkových úpravách prináša viaceré zmeny
4. 7. 2022
Novela zákona z hľadiska potreby odstránenia nejasností a aplikačných problémov z praxe zavádza definíciu vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku a zároveň dochádza k definovaniu možných spôsobov riešenia vlastníctva pozemku, na ktorom sa trvalý porast nachádza v pozemkových úpravách.
Ďalšie legislatívne zmeny sa dotýkajú skutočnosti, ktoré môžu vlastníci pozemkov prijať v zásadách umiestnenia nových pozemkov pri jednoduchých pozemkových úpravách na iné účely ako je hospodárenie na pôde. Ide hlavne o tzv. „príspevok na účelové komunikácie“. Upravujú sa ustanovenia týkajúce sa združenia účastníkov pozemkových úprav, pričom reagujú na zmeny v zákone č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 52/2018 Z. z.
Novela zákona zároveň vychádzala aj z dvoch nelegislatívnych materiálov:
1. „Analýza stavu a návrh riešenia pozemkových úprav podľa zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 350 z 22. augusta 2018.
2. „Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav v SR“, bol schválený na rokovaní vlády SR dňa 21. augusta 2019. Pri príprave obidvoch horeuvedených nelegislatívnych materiálov predkladateľ vypracoval podrobnú analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu. V obidvoch prípadoch predmetná analýza už bola predmetom rokovania a schválenia vládou SR.
K
Slovensko je príbehom úspechu, tvrdí MMF o ekonomickom raste
20. 5. 2019
Slovenská ekonomika je exportne orientovaná. Vzhľadom na zmeny ekonomického cyklu a štrukturálne zmeny, meniace automobilový priemysel, ktorý je hlavným motorom slovenskej ekonomiky, by vláda mala prijať opatrenia, ktoré by dali opätovný impulz rastu, uvádza sa v správe Medzinárodného menového fondu (MMF).
Medzi ne patrí posilnenie inštitúcií, zvýšenie efektívnosti verejného sektora a investícia do infraštruktúry a vzdelávania. Potrebné sú tiež prísna fiškálna disciplína a mikro- a makroprudenciálne opatrenia na zabezpečenia pokračujúcej fiškálnej a finančnej stability. Slovensko je podľa MMF z hľadiska ekonomického vývoja príbehom úspechu. Ekonomika v uplynulých 5 rokoch rýchlo expandovala. Podporil ju rast úverov domácností, pozitívny vývoj na trhu práce a nové investície v automobilovom priemysle.
Mimoriadne dynamická bola tvorba pracovných miest, čo spôsobilo pokles miery nezamestnanosti na nové minimá a podporilo mzdy v súkromnom aj verejnom sektore. Takisto sa zrýchlila inflácia, ktorá sa dostala nad 2 percentá. Ekonomika si však zachovala konkurencieschopnosť.
Rast slovenského priemyslu bol v marci tretí najsilnejší
17. 5. 2019
Rýchlejšie rástli iba Litva a Dánsko. Medzimesačný rast priemyselnej produkcie na Slovensku bol v marci v rámci krajín Európskej únie tretí najrýchlejší. Slovenský priemysel v marci oproti februáru podľa kalendárne a sezónne upravených údajov posilnil o 1,2 percenta.
Informoval o tom v utorok štatistický úrad EÚ Eurostat. Silnejší medzimesačný rast priemyslu v rámci krajín EÚ, z ktorých boli údaje dostupné, dosiahli iba Litva (3,5 percenta) a Dánsko (1,8 percenta). V rámci celej EÚ priemysel v marci medzimesačne o 0,1 percenta klesol, pričom najviac oslabil na Malte (-3,7 percenta), v Grécku (-2,7 percenta) a vo Švédsku (-2,3 percenta). Medziročne marcová slovenská priemyselná produkcia v rámci krajín EÚ posilnila štvrtým najrýchlejším tempom, a to o 7,3 percenta. Výraznejšie vzrástla len v Írsku (22,1 percenta), Poľsku (osem percent) a v Maďarsku (7,9 percenta). Najväčšie poklesy evidovali Portugalsko (-7,9 percenta), Malta (-3,6 percenta) a Španielsko (-3,4 percenta). V rámci celej Európskej únie priemysel v marci medziročne posilnil o 0,4 percenta.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Evidencia odpadu sa má zlepšiť, budú ho vážiť aj smetiarske autá
17. 5. 2019
Zmeny sa dotknú aj finančných príspevkov. Evidencia odpadu sa má zlepšiť. Po novom budú musieť byť smetiarske autá vybavené vážiacim systémom a hmotnosť odpadu nahlasovať, podrobnejšie správy budú na ministerstvo posielať aj organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV). Vyplýva to z novely zákona o odpadoch, ktorú do medzirezortného pripomienkového konania predložilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.
Zmeny sa dotknú aj finančných príspevkov, ktoré výrobcovia platia OZV. Tie budú musieť po novom zohľadniť trvanlivosť, opraviteľnosť, opätovnú použiteľnosť a recyklovateľnosť výrobkov, ako aj a prítomnosť nebezpečných látok. "OZV je povinná finančne zvýhodniť výrobcov environmentálne priaznivejších výrobkov," konštatuje ministerstvo. OZV sa týkajú aj ďalšie časti novely. Pokiaľ si výrobca plní zákonné povinnosti prostredníctvom autorizovanej OZV, sankcie za nesplnenie uvedených zákonných povinností bude musieť znášať výhradne ona. "Po udelení autorizácie by mali byť všetky OZV považované za zodpovedné a schopné zabezpečenia funkčného systému, preto nie je na mieste žiadať od výrobcu, aby ešte sám prehodnocoval, či bude OZV schopná plniť za neho povinnosti," vysvetlilo ministerstvo. OZV tiež po novom budú musieť vytvárať finančné zábezpeky vo výške 15 percent z celkových nákladov, pri nových organizáciách 15 percent z predpokladaných príjmov. Menia sa aj podmienky autorizácie OZV. O autorizáciu už nebude môcť požiadať organizácia, ktorej ju v predchádzajúcich troch rokoch ministerstvo zrušilo. Novela tiež zavádza nový pojem "odpad z domácností". Túto kategóriu totiž vo svojich štatistikách požívajú Eurostat a OECD. Po novom tiež majú byť ciele pre recykláciu kovov rozdelené na dva prúdy - železné kovy a hliník. Do roku 2022 sa podľa novely bude musieť recyklovať 65 percent železných kovov a 45 percent hliníka, do roku 2030 až 80 percent železných kovov a 60 percent hliníka.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Koniec uhlia čaká na obnovu kľúčového uzla
15. 5. 2019
Ak by dnes vypli uhoľnú elektráreň v Novákoch, región by ostal bez elektriny. Trafostanica v Bystričanoch, cez ktorú ide prúd do okolitých šiestich okresov, totiž čaká na dokončenie rekonštrukcie. Iným ako uhoľným zdrojom energie totiž momentálne odberateľov zásobovať nedokáže. Preto v piatok Európska komisia schválila pokračovanie štátnych dotácií na výrobu elektriny z uhlia, najneskôr však do roku 2023. Podľa vedenia spoločnosti Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, ktorá Bystričany rekonštruuje, by mal byť však projekt za 75 miliónov dokončený skôr – uvedenie do prevádzky očakávajú už v roku 2020.
Projekt je spolovice spolufinancovaný grantmi z Európskej banky pre obnovu a rozvoj, druhú polovicu preinvestoval prevádzkovateľ sústavy, teda spoločnosť SEPS. Prestavba odštartovala ešte v roku 2014 a pôvodne sa plánovalo, že bude ukončená v priebehu dva a pol roka. Podľa informácií HN je aktuálne dokončená rozvodňa, ešte však chýbajú linka a transformátory. Napriek oneskoreniu však vedenie spoločnosti tvrdí, že všetko napreduje podľa plánu.