Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Nezáleží na tom, či sa veci pokazia na začiatku, alebo na konci – výsledok je vždy rovnaký.

To, čo najmenej chceš, príde vždy samo.

Nešťastie dnes nechodí len po horách, ale aj po cestách.

Ten, čo nič nerobí, nič nepokazí. A to je dôvod na odmenu.

Život má aj svoje dobré stránky – len sa k nim dá ťažko prelistovať.

Kde pijú, pi. Kde jedia, jedz. Kde pracujú, radšej nezavadzaj.

Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.

Veľké oči vedú k prázdnemu žalúdku.

Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.