Murphy radí
Kolíska práva
Vytráca sa všetka spravodlivosť, ak každému nie je dovolené mať to, čo je jeho.
Dane sú nervy štátu.
Otcov zločin alebo trest nemôže nijako poškvrniť syna.
(Myšlienky bez cla)
Informácie pre šéfa
Keď už všetky informácie perfektne zapadajú do seba, tak o chvíľu sa dozviete niečo, čo všetko obráti naruby.
Omyl je jednou z ciest ako postupovať k cieľu. A vôbec to nemusí byť cesta najdlhšia.
Zháňanie informácií vždy trvá dlhšie, ako sa pôvodne očakávalo.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Človek a byrokracia
Sú takí, ktorí šťastlivo prešli živí cez mínové pole. Oveľa menej je takých, ktorí prešli živí cez byrokratickú mašinériu.
Na diaľku nemožno rozlíšiť, či si byrokrati, čo majú rozhodnúť o vašej žiadosti, jednoducho sedia na rukách, alebo sa pokúšajú chrániť si svoje zadky.
Keď byrokrat urobí chybu, bude ju opakovať dovtedy, kým sa z nej nestane pravidlo.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Život treba žiť
Najväčšou kvalitou peňazí je ich kvantita. (Spinoza)
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
(Zrnká úsmevu)
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)