Murphy radí
Parkinsonove zákony - V. večer
Veľa sa hovorí o rozpínaní vesmíru. Čo je všk rozpínanie vesmíru oproti rozpínaniu organizácie!
Úradník chce rozširovať počet svojich podriadených a nie počet svojich konkurentov.
Tímová práca je dôležitá tým, že dáva možnosť za neúspech obviniť druhých.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Veda a omyly
Každý objav si vyžaduje správne prostredie, správnu polohu, správny čas a vedátora so správnym menom.
Škola človeku nemôže dať rozum, ale môže mu dať diplom.
Najväčšie umenie je vedieť správne sa mýliť.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Odvaha tárať
Skutočnosť, že sa operácia dá vykonať, ešte neznamená, že sa aj musí vykonať.
Obleč si primeraný kostým, vhodná rola už príde sama od seba.
Optimista sa nemôže nikdy príjemne prekvapiť.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Firma a práca
Dokonca aj z ničnerobenia možno byť na smrť unavený. Na smrť môže byť unavený zamestnanec i majiteľ!
Tvrdá práca sa vypláca v budúcnosti, lenivosť teraz.
Vedenie, ktoré nedosahuje úspešné výsledky, vydrží v podniku len päť rokov. Naproti tomuv edenie, ktoré dosahuje dobré výsledky, vydrží až pol desaťročia.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Dobrá rada stojí groš
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)