Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Najlepšie veci rozumie ten, kto vám povie, že to bude trvať nekonečne dlho a stáť nekonečne veľa.

Načas hotová robota nie je ospravedlnením za nedodržanie predpisov.

Chráňte si svoju pozíciu - ako prvého vyhoďte toho, kto najrýchlejšie postupuje. Ak ho nemôžete vyhodiť, aspoň ho ohovorte pred šéfom.

Človek musí vždy robiť viac vecí naraz a vždy sa najskôr pustí do takej, ktorá sa potom ukáže byť plne zbytočnou.

Skazené veci vyzerajú vždy lepšie, ako tie neskazené.

Veci sa pokazia rýchlosťou blesku, náprava trvá večnosť.

V prvom kole vždy vyhráva krása tela. Občas dôjde aj na druhé kolo a tam jednoznačne vyhráva krása ducha. Problém je len v tom, že dnes sa nikomu nechce čakať na druhé kolo.

Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.

Kto dokáže z vlastného nedostatku urobiť prednosť, neumrie chudobný.