„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Nič nie je väčšie a silnejšie ako strach.

Ani tá najlepšia lesť nefunguje naveky.

Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.

Všetko má svoj koniec, iba veci sa kazia bez konca.

Ak človeku všetko hrá do karát, ide po zlej ceste.

Život je najrozšírenejšia a najchytľavejšia pohlavná choroba, ktorá sa v sto percentách prípadov končí smrťou.

Tímová práca je dôležitá tým, že dáva možnosť za neúspech obviniť druhých.

Ako stúpame po rebríčku hierarchie nahor, úmerne stúpa chaos.

Úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom bez toho, aby na to potrebovali okolie.