Tí, čo majú, nikdy nedávajú. Tí, čo dávajú, nikdy nebudú mať.

Škrípajúce koleso nie vždy namažú. Niekedy ho jednoducho vymenia.

Ten, kto si myslí, že v každom človeku je niečo dobré, chodí málo medzi ľudí.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Falošný svedok neostane bez trestu a ten, kto klame, sa nezachráni.

Rozsudok je rozhodnutie statočného človeka podľa toho, čo je spravodlivé a dobré.

Zisk, nech má hocijaký pôvod, vonia príjemne.

Starého osla neprerobíš. Ani mladého somára neprerobíš. Napriek tomu sa každý každého snaží preinačiť na svoj obraz.

Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.

Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.