Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

História ľudstva je skladišťom hlúpostí, kde sa sem – tam v kúte nachádzajú úbohé zvyšky zdravého rozumu.

Vojna s hlúposťou je dopredu stratená a jedinou neistou vecou je počet obetí, ktoré si vyžiada.

Tam, kde múdry potrebuje odvahu, hlúpemu stačí šťastie.

Stredný vek je doba medzi časom, keď nevieš ako, a časom, keď už nemôžeš.

Ak chcete stratiť objektívny pohľad na ženy, počúvajte, čo o nich hovorí vaša manželka.

Všetkého moc škodí. Aj lásky. Cnosť potrestá sama seba.

Pokazená vec sa vie maskovať lepšie ako prieskumník.

Dajte veciam pokoj – ony samy vedia, kedy je najpríhodnejší čas na pokazenie!

Ak niečo funguje, je to pasca. Pravdaže len za predpokladu, že ide o pascu na človeka.