Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.

Okamih je jediné, čo sa dá uchopiť z večnosti, a aj ten sa ihneď rozplynie.

Kto pri ceste strojom času do budúcnosti vystúpi počas jazdy, do cieľa dorazí ako vykopávka.

Keď si konečne nájdete svoje miesto pod slnkom, je osem večer.

Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.

Zlodej, ktorý si chce zachovať celú kožu, musí pohnúť rozumom. Aj keď si to neradi priznávame, zlodeji spravidla hýbu viac rozumom ako poctivci. Asi preto sa majú v živote oveľa lepšie.

Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.

Sľuby sa sľubujú a blázni nosia husi pod pazuchou.

Polovičná pravda má rovnakú cenu ako celá lož.

Nezáleží na tom, či sa veci pokazia na začiatku, alebo na konci – výsledok je vždy rovnaký.