Zahraničný obchod skončil s prebytkom takmer 200 miliónov eur
9. 12. 2022
Z desiatich tried v štruktúre exportu vykázalo medziročný nárast osem z nich. Najvýraznejší vplyv na rast celkového exportu mala opäť najobchodovanejšia trieda – stroje a prepravné zariadenia.
Celkový vývoz tovaru zo Slovenska dosiahol v októbri 2022 hodnotu 9,4 miliardy eur, pri medziročnom raste o 18,3 percenta. Ešte o niečo vyšším tempom sa zvýšil aj celkový dovoz tovaru, a to o 21,6 percenta na 9,2 miliardy eur. Bilancia zahraničného obchodu s tovarom skončila s prebytkom 199,5 milióna eur. V rovnakom období minulého roka bol o 177 miliónov eur vyšší. Informoval o tom Štatistický úrad.
Z desiatich tried v štruktúre exportu vykázalo medziročný nárast v októbri 2022 osem z nich. Najvýraznejší vplyv na rast celkového exportu mala opäť najobchodovanejšia trieda zahraničného obchodu – stroje a prepravné zariadenia, kam patrí aj vývoz automobilov.
Po sezónnom očistení údajov v októbri 2022 celkový vývoz tovaru dosiahol hodnotu 8,7 miliardy eur, pri medziročnom raste o 18,6 percenta. Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 21,6 percenta na 8,7 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 22,2 milióna eur, bolo o 182,4 milióna eur nižšie ako v októbri 2021.
Za prvých desať mesiacov tohto roka sa medziročne zvýšil celkový vývoz tovaru o 17,7 percenta na 85,1 miliardy eur a celkový dovoz o 24,7 percenta na 87,6 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu bolo pasívne v objeme 2,5 miliardy eur. Za rovnaké obdobie minulého roka pritom bolo aktívne v objeme viac ako 2,1 miliardy eur.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Veľké firmy napriek kríze celozávodné dovolenky nepredlžujú
22. 7. 2009
Svoje celozávodné dovolenky veľké podniky aj napriek kríze toto leto nepredlžujú. Niektorým stačí týždeň, iné si stanovujú dva.
Situácia zo začiatku roka, keď viaceré fabriky
pre nedostatok práce odstavili výrobu, by sa teda v najbližšom období nemala opakovať. Viaceré veľké
podniky majú väčšinu dovoleniek za sebou, pretože sa očakáva nábeh na
väčšiu produkciu v druhej polovici roka.
Medzi hlavné
dôvody celozávodných dovoleniek rovnako ako v minulosti nie je voľno pre
zamestnancov, ale potrebná technologická údržba strojov a techniky, ktorá
inokedy v roku nie je možná.
Väčšina veľkých
firiem má zákaziek dosť a niekde dokonca zaviedlo pracovné soboty či hodinu
nadčasu ku každému pracovnému dňu.
Náklady firiem na komunikáciu so štátnou správou by sa mali znížiť
22. 7. 2009
Podnikatelia najviac kritizujú, že musia pochodiť viaceré úrady s rovnakými dokladmi namiesto toho, aby si ich úradníci medzi sebou posunuli. Zníženie administratívneho zaťaženia by mohlo prispieť k ušetreniu 15 až 20 % nákladov.
Podnikatelia
tak na úradoch majú šetriť čas a vďaka tomu aj peniaze. Ušetria sa nielen výdavky súkromného sektora ale aj zdroje
verejnej správy. Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že aktuálne by sa to malo stať
už od budúceho roka. Spoločnosť S&T
Varias, ktorú si na túto úlohu Ministerstvo hospodárstva SR najalo, bude zisťovať
medzi slovenskými podnikmi, čo im najviac na úradníckej mašinérii prekáža.
Po vyčíslení
administratívnej záťaže by od nového
roka jednotliví ministri požiadavky
firiem, s ktorými sa vláda stotožní, postupne zavádzať do praxe.
Ministerstvo hospodárstva chce znížiť administratívnu záťaž podnikateľov
21. 7. 2009
Ministerstvo hospodárstva SR chce podnikateľskému sektoru pomôcť znížiť administratívne povinnosti. Identifikovalo 42 právnych predpisov, z ktorých vyplýva 1235 informačných povinností.
Podľa informácií z internetovej stránky MH SR meranie
administratívnych nákladov už v súčasnosti prebieha a zisťuje sa, či dané
náklady vytvárajú pre podnikatelské prostredie administratívnu záťaž. Prvé výsledky prieskumu by verejnosti mali byť
známe na jeseň tohto roku.
Meranie je realizované prostredníctvom dopytovania podnikov aj
živnostníkov. Cieľom prieskumu je zistiť
jednak časovú náročnosť plnenia vybraných informačných povinností a jednak výšku iných nákladov spojených s ich plnením. Ide teda o finančnú záťaž, ako sú kolky, poplatky,
režijné náklady či náklady na externé služby.
Súčasťou merania je aj možnosť
súkromného podnikateľského sektora vyjadriť názor na jednotlivé informačné
povinnosti a navrhnúť potenciálne jednoduchší spôsob ich plnenia. Návrhy
podnikateľov budú zohľadnené při formuláři opatrení pre podporu jednoduchého, transparentnejšieho
a zdravšího fungovania podnikatelského prostredia.
Skúmajú sa zákony z oblasti účtovníctva, daní, poplatkov, konkurzu, reštrukturalizácie
či obchodného a občianskeho práva. Informačné povinnosti vyžaduje aj sektor
regulácie trhu a investičných stimulov.
Podnikatelia dostanú tiež možnosť vyjadriť sa k administratívnym nákladom,
ktoré sú spojené s prácou, zamestnanosťou a odvodmi.
Prečítajte si aj:
Rozhodujúci týždeň pre automobilku Opel
20. 7. 2009
Nadchádzajúce dni ukážu, komu pripadne automobilka Opel. Dnes skončí lehota, počas ktorej mohli záujemcovia o Opel podávať svoje ponuky.
Okrem
kanadsko-rakúskej Magny sa o Opel uchádza finančný investor RHJ International
(RHJI) a čínsky podnik BAIC. Spolková vláda Nemecka dáva prednosť Magne. Nádeje
BAIC na víťazstvo v tejto
hospodárskej súťaži sa považujú za nízke.
V prípade
všetkých uchádzačov o Opel však podľa spolkového ministra hospodárstva treba
ešte vyjasniť mnohé dôležité otázky:
Ide jednak o
mieru rizika v prípade každého uchádzača o automobilku, a jednak o konsolidačné
opatrenia na vytvorenie konkurencieschopného automobilového koncernu.