Za ktoré potraviny si v lete najviac priplatíme?
26. 6. 2023
Tohtoročné leto bude pre ľudí na Slovensku drahšie ako vlani. Tankovanie na čerpačkách však bude lacnejšie ako pred rokom. Aktuality.sk o tom informovala analytička Wood & Company Eva Sadovská. V máji 2023 ceny tovarov a služieb medziročne vzrástli o 11,9 %. Oproti predchádzajúcim mesiacom tak ide o evidentné spomalenie, keďže inflácia bola naposledy pod úrovňou 12 % v apríli 2022. Podľa analytičky sme si oproti vlaňajšiemu roku podľa Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) priplácali najmä za potraviny a nealkoholické nápoje (21,7 %), hoci aj v ich prípade oproti predchádzajúcim mesiacom prišlo k spomaleniu cenového rastu. Naopak, ceny pohonných látok boli medziročne nižšie o – 15,3 %. „Tempo zdražovania v krajine by malo spomaľovať aj počas nasledujúcich letných mesiacov a nie je vylúčené, že počas prázdnin by sme sa mohli priblížiť ešte viac k úrovni 10 %,“ doplnila Sadovská.
Spomedzi potravín si priplácame v obchodoch najmä za sladké potraviny (28,2 %) a za mlieko, syry a vajcia (27,3 %). Zelenina je drahšia ako pred rokom o 23,4 %, chlieb a obilniny o 21,4 %, mäso o 20,2 % a ryby a morské plody o 19,4 %. Za ovocie platíme viac ako vlani o 13,3 % a za oleje a tuky o 10,7 %.
Nealkoholické nápoje nás vyjdú drahšie ako pred rokom o 19,3 %. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR za máj 2023.
Zo zeleniny platíme viac za:
• papriku o 12,5 %
• kapustu o 12,1 %
• uhorky o 4,9 %
• paradajky 1,8 %
Spomedzi ovocia nás vyjdú drahšie ako vlani:
• melóny o 47,3 %
• jablká o 7,3 %
• hrozno o 1,0 %
Zmrzlina a nápoje
Cenovky sa prepisujú smerom nahor aj v prípade zmrzliny, ktorá zdražela až o 34,2 %.
Viac ako pred rokom zaplatíme ale aj za nápoje. Minerálka je podľa najaktuálnejších údajov medziročne drahšia o 8,3 %, ovocná šťava o 19,1 %. „Malinovka (na colovom základe) išla s cenou nahor o 30,7 %. V prípade nealkoholického piva bolo aktuálne zaznamenané zvýšenie ceny o 10,8 %. Spomedzi pochutín sa ceny zvýšili najmä v prípade zemiakových lupienkov a to o 38,7 %. Slané tyčinky sú drahšie o 21,2 % a arašidové oriešky o 10,4 %,“ uviedla Sadovská.
Odvolávala sa na najnovšie údaje (prehľad cien potravín za máj 2023) ŠÚ SR.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Nový dodávateľ elektriny na Slovensku
24. 6. 2009
Medzi veľké distribučné spoločnosti, ako je Západoslovenská, Stredoslovenská a Východoslovenská energetika, ale aj česká energetická spoločnosť ČEZ, v týchto dňoch pribudli Slovenské elektrárne, ktoré koncovým užívateľom - firmám, budú elektrickú energiu aj dodávať. Firmám tak môžu poklesnúť ceny elektriny.
Spoločnosť Slovenské elektrárne už rokuje o dodávkach
elektriny na rok 2010 s viacerými veľkými odberateľmi a s desiatkami väčších a
stredných firiem.
Vstupom Slovenských elektrární (SE) na trh s
elektrinou sa tlak na zlacňovanie elektriny na Slovensku stáva realitou.
Spôsobuje to aj snaha ČEZ-u o obchodovanie "vo veľkom štýle". Trh s
elektrickou energiou je na Slovensku už značne liberalizovaný.
SE zatiaľ neuvažujú dodávať elektrinu domácnostiam.
Pre domácnosti určuje ceny elektriny Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
Sprísnenie kritérií bánk pre poskytovanie hypoúverov zlepšilo disciplínu platiteľov
23. 6. 2009
Banky poskytovania hypoúverov neutlmili, sú len opatrné, keď sprísnili svoje kritériá pri posudzovaní týchto úverov.
V prípade, že sú klienti ochotní podieľať sa na financovaní nehnuteľností aj vlastnými zdrojmi, budú ochotné vrátiť sa späť aj k 100-pecentným hypotékam.
Vyššiu obozretnosť bánk spôsobil nárast počtu klientov
s problematickou platobnou disciplínou, od ktorých možno očakávať nesplácanie úverov, exekúcie a dražby.
Obozretnosť vzbudzuje aj obava, že ľudia sa budú
snažiť nedostatok peňazí riešiť prostredníctvom rôznych kreditných kariet.
Na Slovensku je v súčasnosti zhruba stotisíc bytov,
ktoré čakajú na svojich majiteľov. Hodnota nehnuteľností sa prepadla niekde až
o tretinu, ceny sa pohybujú zhruba na úrovni roka 2006. Ide najmä o
nehnuteľnosti staršie.
Aj keď banky obmedzili financovanie developerských
projektov, developeri zatiaľ z cien veľmi nespúšťajú a skúšajú, či Slováci budú
ich ponuku akceptovať.
Prepad stavebnej produkcie, zvyšovanie miezd pracovníkov
22. 6. 2009
V uplynulých mesiacoch sa prepad stavebnej produkcie v dôsledku svetovej hospodárskej krízy premietol aj do poklesu cien stavebných materiálov. Ceny stavebných prác sa však neznížili v dôsledku zvýšenia miezd pracovníkov.
Klesli ceny cementu, výrazne zlacneli niektoré
typy ocele, keramických materiálov či doplnkových konštrukcií. Podľa odhadov odborníkov produkcia
stavebných firiem v krajine tento rok zaostane za vlaňajšími výsledkami o viac
ako desatinu.
Pokles bol ovplyvnený najmä útlmom bytovej
výstavby, ktorá tvorí najväčšiu časť zákaziek stavebných firiem. V posledných
mesiacoch sa podniky púšťali menej aj do rekonštrukcií budov, pri ktorých sa
viac využívajú dokončovacie a sanačné omietky. Ceny šli dolu o vyše 10 %.
Kríza zatiaľ neobmedzila výraznejšie stavbu
ciest. Zamestnanosť a kondíciu ekonomiky poznačenú krízou by mali podporiť
takzvané projekty verejno-súkromného partnerstva.
Ceny stavebných prác napriek zníženiu
výkonnosti stavebníctva v posledných mesiacoch mierne rástli. Je to najmä
dôsledok zvyšovania miezd pracovníkov. Tie sa v priemere zvýšili na 534,26 €.
Miliardár Soros vyhlásil, že najhoršia časť krízy už skončila
22. 6. 2009
Podľa amerického investora Georga Sorosa už najhoršia časť globálnej ekonomickej krízy skončila. Zároveň vyzval na vytvorenie medzinárodných pravidiel zameraných na dohľad nad svetovými trhmi.
Krízu označil za inú ako predchádzajúce krízy.
Podľa jeho názoru bol systém až doteraz založený na falošných predpokladoch, že
trhy môžu nezávisle získať naspäť svoju rovnováhu a systém sa koriguje sám.
Táto kríza ukazuje potrebu regulácie v ekonomike, zameranú na kontrolu vzniku
trhových bublín.
Zvládnutie súčasnej krízy Soros spája so štátnymi zásahmi, vládnymi
zárukami poskytnutými pre finančné inštitúcie a zvýšenými vládnymi výdavkami.
Soros preto podporuje protikrízové opatrenia
americkej administratívy. Zároveň však upozorňuje, že po obnove úverového
systému štát musí obmedziť svoju úlohy, pretože po zavedení vládnych
stimulačných balíčkov vzniká riziko hyperinflácie.
Podľa jeho názoru by napríklad Poľsko a
Maďarsko lepšie odolali súčasnej kríze, ak by boli členskými štátmi eurozóny.