Za ktoré potraviny si v lete najviac priplatíme?
26. 6. 2023
Tohtoročné leto bude pre ľudí na Slovensku drahšie ako vlani. Tankovanie na čerpačkách však bude lacnejšie ako pred rokom. Aktuality.sk o tom informovala analytička Wood & Company Eva Sadovská. V máji 2023 ceny tovarov a služieb medziročne vzrástli o 11,9 %. Oproti predchádzajúcim mesiacom tak ide o evidentné spomalenie, keďže inflácia bola naposledy pod úrovňou 12 % v apríli 2022. Podľa analytičky sme si oproti vlaňajšiemu roku podľa Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) priplácali najmä za potraviny a nealkoholické nápoje (21,7 %), hoci aj v ich prípade oproti predchádzajúcim mesiacom prišlo k spomaleniu cenového rastu. Naopak, ceny pohonných látok boli medziročne nižšie o – 15,3 %. „Tempo zdražovania v krajine by malo spomaľovať aj počas nasledujúcich letných mesiacov a nie je vylúčené, že počas prázdnin by sme sa mohli priblížiť ešte viac k úrovni 10 %,“ doplnila Sadovská.
Spomedzi potravín si priplácame v obchodoch najmä za sladké potraviny (28,2 %) a za mlieko, syry a vajcia (27,3 %). Zelenina je drahšia ako pred rokom o 23,4 %, chlieb a obilniny o 21,4 %, mäso o 20,2 % a ryby a morské plody o 19,4 %. Za ovocie platíme viac ako vlani o 13,3 % a za oleje a tuky o 10,7 %.
Nealkoholické nápoje nás vyjdú drahšie ako pred rokom o 19,3 %. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR za máj 2023.
Zo zeleniny platíme viac za:
• papriku o 12,5 %
• kapustu o 12,1 %
• uhorky o 4,9 %
• paradajky 1,8 %
Spomedzi ovocia nás vyjdú drahšie ako vlani:
• melóny o 47,3 %
• jablká o 7,3 %
• hrozno o 1,0 %
Zmrzlina a nápoje
Cenovky sa prepisujú smerom nahor aj v prípade zmrzliny, ktorá zdražela až o 34,2 %.
Viac ako pred rokom zaplatíme ale aj za nápoje. Minerálka je podľa najaktuálnejších údajov medziročne drahšia o 8,3 %, ovocná šťava o 19,1 %. „Malinovka (na colovom základe) išla s cenou nahor o 30,7 %. V prípade nealkoholického piva bolo aktuálne zaznamenané zvýšenie ceny o 10,8 %. Spomedzi pochutín sa ceny zvýšili najmä v prípade zemiakových lupienkov a to o 38,7 %. Slané tyčinky sú drahšie o 21,2 % a arašidové oriešky o 10,4 %,“ uviedla Sadovská.
Odvolávala sa na najnovšie údaje (prehľad cien potravín za máj 2023) ŠÚ SR.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Pozitívna nálada v ekonomike
29. 6. 2009
V júni po prvýkrát za posledných deväť mesiacov vzrástla dôvera podnikov a spotrebiteľov v slovenskú ekonomiku.
Podľa informácií Štatistického úradu sa indikátor ekonomického sentimentu zvýšil z májových 66,3 na 67,6 bodu. Pozitívny vývoj ovplyvnilo zvýšenie dôvery v priemysle, v službách a u spotrebiteľov.
Podľa jedného z analytikov je napriek tomu predčasné hovoriť o trvalom
zlepšení. Aktuálny vývoj skôr naznačuje stabilizáciu pesimizmu blízko
rekordných úrovní.
V medziročnom porovnaní zostávajú nálady v slovenskej ekonomike naďalej
značne negatívne. Ukazovateľ ekonomického sentimentu bol oproti rovnakému
obdobiu minulého roka nižší o 29,3 a oproti dlhodobému priemeru o 32,8
bodu. Aj napriek medzimesačnému
zlepšeniu je v očakávaniach občanov viac pesimizmu ako pred rokom (o 26,9
bodu).
Podľa analytika aktuálny vývoj
ukazovateľa naznačuje, že Slovensko si v prvom polroku 2009 postupne zvyká na
život v zlých časoch. Alfou a omegou trvalého obratu bude oživenie
hospodárstva Eurozóny, ktoré v
optimistickejšom prípade možno očakávať
v polovici budúceho roka.
Pod zmierneniu pesimizmu podnikateľov sa podľa analytika podpísalo aj plnohodnotné členstvo Slovenska v eurozóne.
Toto členstvo zvýhodňuje priemysel aj v rámci geografickej optimalizácie
výrobných kapacít.
Konkurencia na svetových trhoch znižuje ceny produktov
26. 6. 2009
Nedostatkom globálneho dopytu po svojich produktoch trpia aj slovenské priemyselné firmy. Ceny produktov výrazne znižuje ostrá konkurencia na svetových trhoch a obrovská ponuka bez spotrebiteľskej vôle kupovať.
Podľa údajov Štatistického
úradu SR (ŠÚ) v máji boli ceny priemyselných výrobcov pre tuzemsko medziročne
nižšie až o 2,4 %, kým v apríli boli nižšie o 0,8 %.
Ceny exportných priemyselných výrobcov na Slovensku sa medziročne znížili dokonca
až o viac ako dvanásť percent.
Vo všeobecnosti sa považujú za barometer pomeru medzi dopytom a ponukou v
ekonomike indexy cenovej úrovne. Hospodárstvo v čase výrazného prepadu dopytu
čelí spomaleniu inflácie prípadne až deflácii.
V situácii, keď priemyselné ceny
klesajú, čelia firmy o to intenzívnejšiemu
negatívnemu tlaku na vývoj tržieb a ziskovosti, dokonca aj ak sa im podarí
zachovať fyzický objem výroby.
Rovnaký vývoj bude pravdepodobne pokračovať aj v
najbližších mesiacoch. Negatívny príspevok
medziročného poklesu cien na svetových komoditných trhoch by sa mohol zmierniť
na jeseň.
Sledovanie tohto vývoja má zmysel nie len pre
spotrebiteľov ale aj pre zamestnancov.
Ak sa aj firme podarí udržať fyzický objem predaja a výroby,
v deflačnom prostredí čelí tlaku klesajúcich tržieb a ziskovosti. To
môže znamenať prehodnotenie investičných plánov, v horšom prípade viesť
k pokračujúcemu tlaku na optimalizáciu nákladov, vrátane mzdových nákladov
a zamestnanosti.
Záujemcovia môžu začať podávať žiadosti o bezúročný úver na zatepľovanie
26. 6. 2009
Záujemcovia o štátnu podporu pri zatepľovaní domov a bytov môžu od budúceho týždňa začať podávať žiadosti o bezúročný úver. Umožní to novela zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania (ŠFRB). Novela nadobudne účinnosť od začiatku júla.
Vláda vyčlenila na podporu zatepľovacieho programu celkovo 71
mil. eur. Prostriedky budú môcť záujemcovia využiť na prefinancovanie
zateplenia bytov či domov vo forme bezúročného úveru so splatnosťou maximálne
15 rokov. Úver navyše budú môcť občania a obce využiť na prefinancovanie až 100
% oprávnených nákladov zateplenia.
Formuláre žiadostí o úver sú dostupné aj na internetovej stránke
ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, na stránke samotného fondu aj na
mestských úradoch, ktoré budú žiadosti prijímať.
Po uzatvorení úverovej zmluvy musia však byť
jednotlivé projekty zatepľovania ukončené do dvoch rokov. Žiadosť sa podáva výhradne na mestských
úradoch. Pracovníci úradov majú desať
dní na to, aby projekt vyhodnotili. Ak je v poriadku, zasielajú ho na Štátny
fond rozvoja bývania. V prípade, že projekt podmienky nespĺňa, má byť vrátený do piatich dní žiadateľovi na
prepracovanie. O jednotlivých
žiadostiach má ŠFRB rozhodovať podľa poradia doručenia do 60 dní. Ministerstvo
výstavby chce, aby vyhodnocovanie žiadostí prebiehalo ešte rýchlejšie.
Výstavba diaľnic cez PPP sa má zrýchliť
25. 6. 2009
Vláda chce výrazne skrátiť lehotu, počas ktorej môže Úrad pre verejné obstarávanie alebo neúspešní uchádzači o výstavbu diaľnic a ciest v rámci projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP) požiadať súd o vyhlásenie neplatnosti zmluvy s víťazom tendra.
Návrh na zmenu zákona už
schválila vláda. Úrad a neúspešní záujemcovia by po schválení zmien v Národnej
rade mali mať mesiac odo dňa zverejnenia oznámenia výsledku tendra v Úradnom
vestníku Európskej únie, aby rozhodnutie napadli na súde. V súčasnosti na to
majú rok. Vládou schválená právna norma sa bude vzťahovať aj na tendre, ktoré
boli uzatvorené rok pred účinnosťou zákona. Ministerstvo dopravy návrh odôvodnilo tým, že chce urýchliť
výstavbu ciest. Ich budovanie totiž budú financovať komerčné banky, ktoré
neuvoľnia peniaze skôr, než uplynie lehota pre napadnutie zmluvy na súde.