Za ktoré potraviny si v lete najviac priplatíme?
26. 6. 2023
Tohtoročné leto bude pre ľudí na Slovensku drahšie ako vlani. Tankovanie na čerpačkách však bude lacnejšie ako pred rokom. Aktuality.sk o tom informovala analytička Wood & Company Eva Sadovská. V máji 2023 ceny tovarov a služieb medziročne vzrástli o 11,9 %. Oproti predchádzajúcim mesiacom tak ide o evidentné spomalenie, keďže inflácia bola naposledy pod úrovňou 12 % v apríli 2022. Podľa analytičky sme si oproti vlaňajšiemu roku podľa Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) priplácali najmä za potraviny a nealkoholické nápoje (21,7 %), hoci aj v ich prípade oproti predchádzajúcim mesiacom prišlo k spomaleniu cenového rastu. Naopak, ceny pohonných látok boli medziročne nižšie o – 15,3 %. „Tempo zdražovania v krajine by malo spomaľovať aj počas nasledujúcich letných mesiacov a nie je vylúčené, že počas prázdnin by sme sa mohli priblížiť ešte viac k úrovni 10 %,“ doplnila Sadovská.
Spomedzi potravín si priplácame v obchodoch najmä za sladké potraviny (28,2 %) a za mlieko, syry a vajcia (27,3 %). Zelenina je drahšia ako pred rokom o 23,4 %, chlieb a obilniny o 21,4 %, mäso o 20,2 % a ryby a morské plody o 19,4 %. Za ovocie platíme viac ako vlani o 13,3 % a za oleje a tuky o 10,7 %.
Nealkoholické nápoje nás vyjdú drahšie ako pred rokom o 19,3 %. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR za máj 2023.
Zo zeleniny platíme viac za:
• papriku o 12,5 %
• kapustu o 12,1 %
• uhorky o 4,9 %
• paradajky 1,8 %
Spomedzi ovocia nás vyjdú drahšie ako vlani:
• melóny o 47,3 %
• jablká o 7,3 %
• hrozno o 1,0 %
Zmrzlina a nápoje
Cenovky sa prepisujú smerom nahor aj v prípade zmrzliny, ktorá zdražela až o 34,2 %.
Viac ako pred rokom zaplatíme ale aj za nápoje. Minerálka je podľa najaktuálnejších údajov medziročne drahšia o 8,3 %, ovocná šťava o 19,1 %. „Malinovka (na colovom základe) išla s cenou nahor o 30,7 %. V prípade nealkoholického piva bolo aktuálne zaznamenané zvýšenie ceny o 10,8 %. Spomedzi pochutín sa ceny zvýšili najmä v prípade zemiakových lupienkov a to o 38,7 %. Slané tyčinky sú drahšie o 21,2 % a arašidové oriešky o 10,4 %,“ uviedla Sadovská.
Odvolávala sa na najnovšie údaje (prehľad cien potravín za máj 2023) ŠÚ SR.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
V archívoch a registratúre sa pripravujú zmeny
4. 3. 2015
Dňa 18. 2. 2015 bol vládou schválený návrh na novelu zákona o archívoch a registratúre, ktorá by mala platiť od júla 2015. Cieľom návrhu je prebratie európskej smernice a zaviesť novú sústavu štátnych archívov.
Návrh novely zákona by mal pre podnikateľské subjekty priniesť úľavy z niektorých povinností na úseku správy ich registratúry. Tiež by sa mala dopniť úprava postupu pri odovzdávaní a preberaní archívnych dokumentov do archívu. Zavádza sa maximálna lehota päť rokov na prebratie archívnych dokumentov od ich pôvodcu, čim sa sleduje skvalitnenie práce štátnych archívov. Z poznatkov z praxe vyplynula potreba skvalitnenia služieb subjektov podnikajúcich v oblasti správy registratúry inou osobou; návrh zákona preto sprísňuje kritériá pre výkon tejto živnosti. Poskytovatelia tejto služby budú musieť zabezpečiť ochranu registratúrnych záznamov a vyhotovovať výpisy, odpisy, potvrdenia a kópie zo zverených registratúrnych záznamov podľa oprávnených nárokov žiadateľa. Zvýšia sa nároky na vyžadovanú odbornú prax personálu. Po novom by mal fungovať jeden štátny ústredný archív, ktorým bude Slovenský národný archív a osem štátnych archívov s regionálnou územnou pôsobnosťou a ich špecializované pracoviská a pracoviská.
Používanie virtuálnej registračnej pokladnice vstúpilo do praxe
4. 3. 2015
Po novom musia vydávať bločky napríklad aj v kaderníctve či fitnescentre, ale takisto aj lekári, veterinári, zubári či notári.
Môžu používať virtuálnu registračnú pokladnicu, ktorá bude pre nich zdarma. Ide o on–line program, ktorý si môžu podnikatelia stiahnuť priamo z webovej stránky finančnej správy. Daniari spustili registráciu do systému už tento týždeň. Virtuálnu pokladnicu môžu využívať tí obchodníci či poskytovatelia služieb, ktorí vydajú za mesiac do 1 000 registračných bločkov. Podľa odhadov finančnej správy by sa za prvý mesiac malo do systému prihlásiť zhruba 40–tisíc podnikateľov.
Zákon o poisťovníctve
26. 2. 2015
Cieľom implementácie smernice Solventnosť II je zavedenie nového ekonomického režimu solventnosti platného pre poisťovne a zaisťovne založenom na dôslednej kvantifikácii jednotlivých rizík, ktorým sú poisťovne a zaisťovne vystavené.
Cieľom Solventnosti 2 je najmä zabezpečiť lepšiu ochranu pre poistených a oprávnené osoby, dosiahnuť hlbšiu integráciu poistného trhu EÚ, zvýšiť konkurencieschopnosť poisťovateľov z EÚ a zabezpečiť lepšie rozdelenia kapitálových zdrojov. Nový systém solventnosti by mal poskytnúť orgánom dohľadu nástroje a právomoci na zhodnotenie “celkovej solventnosti“ dohliadaných spoločností, ktoré sú založené na výhľadovom a rizikovo orientovanom prístupe. Proces dohľadu už nebude pozostávať len z kvantitatívnych prvkov, ale bude pokrývať aj kvalitatívne aspekty, ktoré ovplyvňujú existenciu rizika v spoločnosti.
Zákon o štátnom rozpočte na rok 2015
26. 2. 2015
Návrh rozpočtu odráža konsolidáciu verejných financií. Rozpočet verejnej správy sa zostavuje za štátny rozpočet a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy na obdobie troch rokov, t. j. roky 2015, 2016 a 2017.
Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2015, ktorým sa v súlade s rozpočtovými pravidlami verejnej správy schvaľuje štátny rozpočet, je predložený v rámci materiálu „Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017“ na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Príjmy štátneho rozpočtu sa rozpočtujú v sume 14 193 391 188 eur. Záväzné ukazovatele príjmov kapitol sú uvedené v prílohe č. 2. Výdavky štátneho rozpočtu sa určujú v sume 16 634 963 231 eur. Schodok štátneho rozpočtu sa určuje v sume 2 441 572 043 eur.