Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Všetko zlé, rovnako ako všetko dobré sa neustále rozvíja. Ak na chvíľu prestanete dávať pozor, v tom momente ste v kaši až po uši.

Nie je isté, či je vesmír nekonečný. Isté je len to, že problémy koniec nemajú.

Človek ešte nevynašiel nič, čo by sa skôr či neskôr nepokazilo.

Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.

Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.

Tí, ktorí sú prvý v rade, sú vždy aj prví na rane.

V určitých situáciách je nadávanie rovnako účinné ako modlitba.

Žiadna správa nie je natoľko zlá, aby za ňou nemohla prísť ešte horšia.

Dávajte si pozor na to, čo hovoríte. Hlavne vtedy, ak sa zdá, že vás nikto nepočúva.