Za ktoré potraviny si v lete najviac priplatíme?
26. 6. 2023
Tohtoročné leto bude pre ľudí na Slovensku drahšie ako vlani. Tankovanie na čerpačkách však bude lacnejšie ako pred rokom. Aktuality.sk o tom informovala analytička Wood & Company Eva Sadovská. V máji 2023 ceny tovarov a služieb medziročne vzrástli o 11,9 %. Oproti predchádzajúcim mesiacom tak ide o evidentné spomalenie, keďže inflácia bola naposledy pod úrovňou 12 % v apríli 2022. Podľa analytičky sme si oproti vlaňajšiemu roku podľa Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) priplácali najmä za potraviny a nealkoholické nápoje (21,7 %), hoci aj v ich prípade oproti predchádzajúcim mesiacom prišlo k spomaleniu cenového rastu. Naopak, ceny pohonných látok boli medziročne nižšie o – 15,3 %. „Tempo zdražovania v krajine by malo spomaľovať aj počas nasledujúcich letných mesiacov a nie je vylúčené, že počas prázdnin by sme sa mohli priblížiť ešte viac k úrovni 10 %,“ doplnila Sadovská.
Spomedzi potravín si priplácame v obchodoch najmä za sladké potraviny (28,2 %) a za mlieko, syry a vajcia (27,3 %). Zelenina je drahšia ako pred rokom o 23,4 %, chlieb a obilniny o 21,4 %, mäso o 20,2 % a ryby a morské plody o 19,4 %. Za ovocie platíme viac ako vlani o 13,3 % a za oleje a tuky o 10,7 %.
Nealkoholické nápoje nás vyjdú drahšie ako pred rokom o 19,3 %. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR za máj 2023.
Zo zeleniny platíme viac za:
• papriku o 12,5 %
• kapustu o 12,1 %
• uhorky o 4,9 %
• paradajky 1,8 %
Spomedzi ovocia nás vyjdú drahšie ako vlani:
• melóny o 47,3 %
• jablká o 7,3 %
• hrozno o 1,0 %
Zmrzlina a nápoje
Cenovky sa prepisujú smerom nahor aj v prípade zmrzliny, ktorá zdražela až o 34,2 %.
Viac ako pred rokom zaplatíme ale aj za nápoje. Minerálka je podľa najaktuálnejších údajov medziročne drahšia o 8,3 %, ovocná šťava o 19,1 %. „Malinovka (na colovom základe) išla s cenou nahor o 30,7 %. V prípade nealkoholického piva bolo aktuálne zaznamenané zvýšenie ceny o 10,8 %. Spomedzi pochutín sa ceny zvýšili najmä v prípade zemiakových lupienkov a to o 38,7 %. Slané tyčinky sú drahšie o 21,2 % a arašidové oriešky o 10,4 %,“ uviedla Sadovská.
Odvolávala sa na najnovšie údaje (prehľad cien potravín za máj 2023) ŠÚ SR.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Fico predstavil plán za 250 miliónov
23. 10. 2017
Najmenej zarábajúci sú jednou z najdôležitejších voličských skupín vládneho Smeru-SD. Predseda strany a premiér Robert Fico tomu prispôsobil aj podstatnú časť svojho prejavu na víkendovej straníckej konferencii. V rámci predstaveného štvrtého sociálneho balíčka dominoval ďalší rast minimálnej mzdy. Na nové opatrenia vláda vyčlenila 250 miliónov eur z budúcoročného rozpočtu. Týkajú sa najmä dôchodcov a zamestnancov, ktorí pracujú v neštandardných časoch či v štátnej správe. Časť balíčka však na vyšších nákladoch práce zaplatia predovšetkým firmy. HN prinášajú prehľad avizovaných zmien.
Najnižší zákonom stanovený zárobok by sa mal naďalej zvyšovať, v roku 2018 na 480 eur, v roku 2019 dokonca na 500 eur. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme sa postupne približovali k tomu, že minimálna mzda bude predstavovať 60 percent z priemerného zárobku v národnom hospodárstve,“ spresnila hovorkyňa Smeru Ľubica Končalová. Analytici však avizované opatrenia hodnotia kriticky. „Zvyšovanie minimálnej mzdy je najnesociálnejšie opatrenie, poškodzuje súčasných nezamestnaných, zhoršuje ich šance na nové zamestnanie,“ vysvetlil Radovan Ďurana, analytik INESS s tým, že métu minimálnej mzdy na úrovni 60 percent priemernej mzdy nikdy nepochopia nezamestnaní v okrese Poltár, kde na jedno pracovné miesto čakajú desiatky nezamestnaných.
V Česku začínajú parlamentné voľby
20. 10. 2017
V Česku dnes začínajú parlamentné voľby, ktoré môžu rozhodnúť o politickom smerovaní krajiny na najbližších niekoľko rokov. Na rozdiel od Slovenska, hlasujú Česi v priebehu dvoch dní.
V piatok budú volebné miestnosti otvorené od druhej popoludní do desiatej večer a v sobotu sa bude voliť od ôsmej ráno do druhej poobede. Po uzavretí volebných miestností začne Český štatistický úrad (ČSÚ) počítať hlasy a zverejňovať predbežné výsledky. Česi si budú voliť 200 poslancov dolnej komory parlamentu. Hlasy voličov sa na kreslá v parlamente budú prepočítavať pomerným systémom. Rovnako ako na Slovensku, majú voliči možnosť udeliť štyri preferenčné hlasy, ktoré môžu tiež ovplyvniť personálne zloženie parlamentu. O hlasy voličov sa bude uchádzať celkovo 31 politických strán. Najhorúcejším kandidátom na kreslo premiéra je podnikateľ so slovenským pôvodom Andrej Babiš (ANO). Jeho strana by podľa najaktuálnejšieho volebného modelu vypracovaného agentúrou Median získala 25 percenta hlasov voličov. Agentúry STEM a STEM/MARK mu namerali dokonca 27,7 percentnú podporu. Silný prepad zaznamenáva v parlamentne momentálne najsilnejšia strana ČSSD, ktorá by podľa spomínaných prieskumov získala iba 12,5, respektíve 9,7 percenta hlasov. Strana premiéra Bohuslava Sobotku padá od apríla minulého roku, kedy jej prieskumy merali ešte 25 percentné preferencie.
Na Slovensku končí ďalšia nebankovka
20. 10. 2017
Spočnosť Fair Credit Slovakia, ktorá spadá pod Fair Credit Holding, opúšťa slovenský trh. Nebanková spoločnosť, ktorá ponúkala krátke bezhotovostné pôžičky, doplatila na obmedzenie výšky úrokovej sadzby a zákaz doplnkových služieb. Po spoločnosti Provident Financial ide tak o ďalšiu nebankovku, ktorá končí pre prísnejšie pravidlá. Informáciu priniesol portál e15.cz.
d roku 2015 môžu nebankovky svojim klientom účtovať najviac dvojnásobné úroky v porovnaní s bežnými komerčnými bankami. Ďalšou zmenou je nemožnosť účtovať si dodatočné poplatky, napríklad za osobný výber splátok. Nebankovky tiež nemôžu v zmluvách používať rozdielne veľkosti písma, zákazníci sa nesmú cyklicky zadlžovať, a podobne. Spoločnosť v tomto roku zastavila poskytovanie nových pôžičiek, v podstate sa stará len o tie existujúce. Úplný zánik podnikania na Slovensku odhaduje Konvička možno až na budúci rok. Na webovej stránke je uvedené, že spoločnosť od 23. mája pozastavuje poskytovanie úverov zákazníkom.
aktuality.sk
18. 10. 2017
Slovensko má na to, aby zvládlo bez akýchkoľvek negatív či otrasov rast minimálnej mzdy na úroveň 480 eur mesačne. Po rokovaní vlády to v stredu zdôraznil štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš s tým, že to vychádza z analýz, ktoré si pred návrhom na takýto rast minimálneho zárobku urobil rezort.
Sme hlboko presvedčení o tom, že takéto stanovenie minimálnej mzdy pôsobí pozitívne na vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike, a to predovšetkým preto, lebo zvyšuje motiváciu ľudí pracovať," uviedol Ondruš.
Ani v okresoch s najvyššou mierou nezamestnanosti podľa neho rast minimálnej mzdy nelikviduje pracovné miesta či nebráni ľuďom, aby si prácu našli.
Sme si vedomí toho, že zvyšovanie minimálnej mzdy vytvára tlak na zvyšovanie všetkých miezd v ekonomike," dodal Ondruš. Ministerstvo podľa neho s týmto tvrdením súhlasí, je si ho vedomé a aj práve preto pristupuje k rastu minimálnej mzdy. Aby prispelo vo všeobecnosti k zvýšeniu platov v slovenskej ekonomike.
Vláda v stredu odobrila zvýšenie minimálnej mzdy od budúceho roka zo súčasných 435 eur na 480 eur mesačne, čo predstavuje rast o 10,34 percent. Minimálna hodinová mzda zamestnancov tak dosiahne 2,759 eura.