Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

To, že ide o život, človek pozná vždy až vtedy, keď už je neskoro.

Neočakávajte, že tomu, čo sa dá predvídať, sa dá aj zabrániť.

Nikdy v živote nie je natoľko zle, aby nemohlo byť ešte horšie.

Človek musí mať budúcnosť v mysli a minulosť v aktách. (Talleyrand)

Kto nepozná prístav, do ktorého sa chce plaviť, tomu nie je žiadny vietor priaznivý. (Seneca)

Ak môžeš, buď múdrejší ako iní, ale nehovor im o tom. (Chesterfield)

Nočnú lampu na slnečnú energiu ocení každý, kto hľadá pod lampou tmu.

Ak nemáte čas na sprchovanie, jednoducho sa obaľte izolepou a potom ju odmotajte – špina sa na ňu nalepí.

Predtým, ako si začnete strihať nechty, natrite ich na červeno – ľahšie ich potom nájdete na koberci.