Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Nezáleží na tom, či sa veci pokazia na začiatku, alebo na konci – výsledok je vždy rovnaký.

Vo všetkom treba poznať mieru. To ale neplatí, ak ide o druhých.

Sľuby sa sľubujú a blázni nosia husi pod pazuchou.

Kamaráta nepodtrhni skôr, ako si sám v bezpečí.

Klamstvo, ktoré sa nedá dokázať, má cenu pravdy.

Tým, že sa človek nafúkne, ešte sa nestane balónom a nezačne lietať.

Problém je, že nové veci so sebou prinášajú nové problémy.

Nikdy nie ste v takom zlom postavení, aby ste sa nemohli ocitnúť v ešte horšom.

Žiaden problém nie je taký malý, aby vám nemohol prerásť cez hlavu.