Významné investície po novom
6. 3. 2025
V zákone č. 371/2021 Z. z. o významných investíciách sa zavádza osobitný režim zániku práv tretích osôb k nehnuteľnostiam dňom zápisu vlastníckeho práva držiteľom osvedčenia alebo dňom vydania osvedčenia (v prípade eventuality, že držiteľ osvedčenia už je vlastníkom dotknutých nehnuteľností) o významnej investícií k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Ide o obdobný nástroj, ktorý bol už efektívne zavedený vo vzťahu k strategickým investíciám, pričom je zároveň zavedená záruka majetkového vyrovnania v prospech tretích osôb, ktorých práva zaniknú. Ide predovšetkým o nájomné právo, záložné právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu (okrem zákonných vecných bremien). Ak ide o práva, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností, príslušný okresný úrad na úseku katastra nehnuteľností vymaže uvedené práva ex offo po povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, t. j. súčasne so zápisom vlastníckeho práva investora (držiteľa osvedčenia o významnej investícií) do katastra nehnuteľností alebo na základe návrhu držiteľa osvedčenia o významnej investícii.
K
Slovenský trh nehnuteľností nasleduje trend vyspelých a zelených budov
17. 1. 2020
Technológie sa dostali medzi top päť faktorov pri rozhodovaní o nájme. Budovy v regióne strednej a východnej Európy (CEE región) aj na Slovensku v technologickej vyspelosti a udržateľnosti neustále napredujú. O aktuálnom stave technologických inovácií a digitálnych riešení v kancelárskych budovách v celom regióne CEE vrátane Slovenska hovorí prieskum Proptech index 2019, ktorý realizovala realitno-poradenská spoločnosť CBRE. Pri rozhodovaní o nájme sú pre nájomcov stále dominujúce faktory ako náklady a lokalita, prvýkrát sa však medzi top päť faktorov dostali aj technológie. V najbližších rokoch je tak možné očakávať vývoj aj v tomto smere.
Zelené budovy musia spĺňať kritériá tzv. certifikačných systémov, medzi tie najrozšírenejšie patria LEED či BREEAM. "Aj u nás na Slovensku sa udržateľná výstavba stáva postupne štandardom. Medzi najčastejšie zelené prvky takýchto budov patrí napríklad separácia odpadu, zelené strechy, vonkajšie žalúzie, chladiace stropy a trámy, pohybové senzory, nízkoprietokové vodovodné batérie, stojany na bicykle či nabíjačky pre elektromobily. To je však, samozrejme, len malá časť zelených prvkov," priblížil vedúci A&T - Office Investor Leasing spoločnosti CBRE Radovan Mihálek. Z prieskumu ďalej vyplýva, že na strane majiteľov administratívnych budov nastala v rámci rozhodovania istá zmena. Medzi najviac rozhodujúcimi faktormi v porovnaní s rokom 2018 sú stále náklady, lokalita a dostupnosť. V roku 2019 sa oproti tomu predošlému stali čoraz viac rozhodujúce aj faktory ako flexibilita možností prenájmu (nárast z 27 % na 61 %) či práve technológie (nárast z 16 % na 30 %).Prieskum zisťoval nielen preferencie majiteľov, ale aj zamestnancov týchto budov. V priemere takmer 50 % respondentov uviedlo, že by technologické riešenia využívali, ak by ich mali k dispozícii. Podľa prieskumu by si zamestnanci najviac priali funkcie ako napríklad inteligentné ovládanie miestnosti či pracovného miesta (46 %), notifikácie o príchode hosťa (44 %) či aktuálny prehľad možností zábavy napríklad v kine či divadle (43 %). Spoločnosť však poukázala aj na to, že priemere len približne 10 % z opýtaných má možnosť takéto funkcie v práci reálne využívať.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Trhy vlani ponúkli investorom vysoké zhodnotenie, Slováci nevyužili situáciu
17. 1. 2020
Zlým trendom je podľa odborníkov ich ľahostajnosť. Finančné trhy ponúkli vlani investorom priestor na vysoké zhodnotenie peňazí. Slováci sa však správali mimoriadne konzervatívne. Neefektivitu vidno v dlhšom horizonte Ako povedal v utorok na stretnutí s médiami generálny riaditeľ Across Private Investments (API) Maroš Ďurik, v 3. pilieri mali Slováci ku koncu uplynulého roka 2,4 miliardy eur. Vlaňajšok dopadol pre sporiteľov v tomto pilieri relatívne dobre.
Priemerné zhodnotenie dosiahlo 8,9 %, no v kontexte výsledkov akciových trhov (globálny akciový index vzrástol približne o 25 %), to nie sú výnimočné čísla. Práve akcie by mali v portfóliách, ktoré sú určené na dôchodok, dominovať. Neefektívne zhodnocovanie peňažných prostriedkov v 3. pilieri je najlepšie vidieť v dlhšom horizonte. Za posledné štyri roky dosiahlo priemerné zhodnotenie len 10,8 %. Objem majetku v podielových fondoch sa v roku 2019 priblížil k desaťmiliardovej hranici (9,6 mld. eur). Uplynulý rok bol pre investorov vo fondoch najlepší za posledné štyri roky. Priemerné zhodnotenie dosiahlo 7,7 %, čím sa podarilo výraznejšie prekonať infláciu, ktorá vlani presiahla 3 %. "Vzhľadom na vývoj trhov si však vieme predstaviť aj lepšie čísla. Na svedomí to má najmä dominancia zmiešaných fondov v portfóliách investorov, v ktorých investori strácajú najviac. Zhodnotenie za štyri roky neoslní, 10,3 % je za daných podmienok na finančných trhoch slabý výsledok," zdôraznil Ďurik. Najmenej efektívne je držať peniaze na bežnom účte Najmenej efektívnou investíciou pre sporiteľov podľa neho je držať peniaze na bežnom účte v banke. Tam majú Slováci uložených najviac peňazí a to 37,4 miliárd eur. Priemerné zhodnotenie dosiahlo historicky najnižšiu úroveň (0,23 %). Pri vlaňajšej inflácii viac než 3 % sa reálna kúpna sila peňazí v bankách opäť kontinuálne znížila. Za posledné štyri roky ukrojila inflácia z reálnej kúpnej sily peňazí v bankách viac než 6 %. Zlým trendom, ktorý sa naplno začína prejavovať v posledných rokoch, je podľa odborníkov ľahostajnosť Slovákov. Kým pred štyrmi rokmi mali na bežných účtoch približne 15 miliárd, dnes tam bezprizorne leží už 25 miliárd eur. Pri inflácii 3 %, je to vlastne len približne 24 miliárd. Podľa Ďurika by sa malo viac investovať do indexových fondov, ktoré efektívne prenášajú zhodnotenie finančných trhov do peňaženiek investorov. Indexové fondy v druhom pilieri zarobili za posledné štyri roky 39,2 %.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Návrh ceny v konaní o cenovej regulácii
16. 1. 2020
V konaní o cenovej regulácii totiž regulovaný subjekt, ktorý je obchodnou spoločnosťou, predkladá na ÚRSO návrh ceny a doplnenie návrhu ceny z vlastného podnetu, ak má toto doplnenie vplyv na zmenu ceny, až po ich schválení najvyšším orgánom obchodnej spoločnosti.
Regulovaný subjekt, ktorý je obchodnou spoločnosťou, predkladá na ÚRSO doplnenie návrhu ceny na výzvu ÚRSO až po jeho schválení štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti. Táto požiadavka zákona o regulácii je splnená, ak regulovaný subjekt predložil návrh ceny a doplnenie návrhu ceny z vlastného podnetu, ak má toto doplnenie vplyv na zmenu ceny, schválené štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti, a to pred ich podaním.
OTP Banka rokuje o prevzatí, klienti sa nemusia obávať
13. 1. 2020
O prevzatie prejavilo záujem niekoľko konkurenčných bánk. O prevzatie OTP Banky na Slovensku prejavilo záujem niekoľko konkurenčných bánk. Banka uviedla, že so záujemcami rokuje, klientom poskytuje naďalej plnohodnotné služby. "So záujemcami sa uskutočňujú rokovania a o ďalšom postupe sa rozhodne až po zhodnotení záväzných ponúk. Pre klientov poskytuje OTP Banka na Slovensku naďalej plnohodnotné služby a aj v prípade rozhodnutia o prevzatí inou bankou sa na tom nič nezmení," uviedol pre TASR hovorca OTP Banky Slovensko Róbert Varšányi.
Tiež doplnil, že banka garantuje plnenie všetkých záväzkov voči svojim klientom. "Všetky vklady klientov sú chránené Fondom ochrany vkladov podľa zákona. Skupina OTP ukončila v uplynulých rokoch viac ako desať akvizícií alebo integrácií s inými bankami. Podľa našich skúseností zmena vlastníka v žiadnom z týchto prípadov nemala vplyv na každodennú obsluhu a poskytovanie služieb klientom," dodal Varšányi. O odchode zo Slovenska informoval v stredu predseda Predstavenstva OTP Sándor Csányi. Urobiť by tak mala tento rok do jari. Banka tiež uviedla, že sa jej v uplynulých rokoch nepodarilo zvýšiť svoj podiel na slovenskom trhu nad tri percentá. "Naším plánom je zvýšiť podiel na trhu všade, kde pôsobíme," uviedol Csányi s tým, že banka pôsobí v 12 európskych krajinách, plánuje expandovať do nových štátov, a možno aj za hranice Európy. Dodal, že sa obzerá aj po niektorých ázijských trhoch.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)