Významné investície po novom
6. 3. 2025
V zákone č. 371/2021 Z. z. o významných investíciách sa zavádza osobitný režim zániku práv tretích osôb k nehnuteľnostiam dňom zápisu vlastníckeho práva držiteľom osvedčenia alebo dňom vydania osvedčenia (v prípade eventuality, že držiteľ osvedčenia už je vlastníkom dotknutých nehnuteľností) o významnej investícií k nehnuteľnostiam uvedeným v osvedčení, čím sa zamedzí napríklad v pokračovaní nájomných a užívacích vzťahov tretích osôb k nehnuteľnostiam, ktoré môžu spôsobiť obštrukcie v efektívnej výstavbe investícií.
Ide o obdobný nástroj, ktorý bol už efektívne zavedený vo vzťahu k strategickým investíciám, pričom je zároveň zavedená záruka majetkového vyrovnania v prospech tretích osôb, ktorých práva zaniknú. Ide predovšetkým o nájomné právo, záložné právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu (okrem zákonných vecných bremien). Ak ide o práva, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností, príslušný okresný úrad na úseku katastra nehnuteľností vymaže uvedené práva ex offo po povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, t. j. súčasne so zápisom vlastníckeho práva investora (držiteľa osvedčenia o významnej investícií) do katastra nehnuteľností alebo na základe návrhu držiteľa osvedčenia o významnej investícii.
K
Pandémia zmenila trh práce
26. 5. 2021
Pre tohtoročných maturantov bude hľadanie zamestnania náročnejšie. O miesta sa budú biť s ich predchodcami. Firmy budú musieť investovať do školení.
Oproti ich predchodcom spred dvoch rokov sú v nevýhode. Čerství absolventi stredných škôl sa väčšinu v posledných dvoch rokoch štúdia učili z domu. A keďže online výučba nie je plnohodnotnou náhradou tej klasickej, odpustili im aj maturitnú skúšku. Teraz musia vstúpiť do dospelého života. Niektorí sa pripravujú na prijímacie pohovory na vysoké školy, iní sa hlásia na úradoch práce a hľadajú si zamestnanie. Podľa odborníkov to však budú mať ťažšie. Aj keď záujem firiem o nových zamestnancov pomaly narastá, uchádzať o prácu sa budú aj vlaňajší maturanti.
V
Nezamestnanosť opäť narástla
21. 5. 2021
Miera nezamestnanosti v apríli mierne vzrástla a z marcových 7,98 percenta vystúpila na osem percent. Zvýšila sa šiesty mesiac po sebe a dosiahla viac ako štvorročné maximum. Vyplýva to z dnešných údajov ústredia práce.
Počet registrovaných nezamestnaných, ktorí by mohli okamžite nastúpiť do práce, v apríli na vzrástol medzimesačne o 666 na takmer 219 300 osôb.
Prácu si našlo cez 11-tisíc nezamestnaných, čo je viac ako v marci a zároveň to znamenalo výrazne lepší výsledok ako pred rokom. Ešte viac ľudí sa však zaregistrovalo do evidencie nezamestnaných.
V apríli začalo Slovensko po predchádzajúcom zlepšení epidemiologickej situácie v súvislosti s uvoľňovať karanténne obmedzenia. Otvoriť už mohli napríklad všetky predajne.
Práve po prepuknutí epidémie choroby covid-19 vlani v marci sa situácia na slovenskom trhu práce začala zhoršovať, na čo štát zareagoval poskytovaním stimulov na udržanie zamestnanosti. Ešte vlani vo februári bola miera nezamestnanosti v krajine tesne nad piatimi percentami.
V
Obchodníci dostanú viac času na platby
19. 5. 2021
Parlament minulý týždeň schvaľoval zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Mal vychádzať z európskej smernice, ktorú zavádzajú napríklad aj v Česku, Poľsku či Chorvátsku. Cieľom novely je ochrana dodávateľov potravín pred nekalými praktikami zo strany obchodu. Zároveň sa v nej rozširuje pojem odberateľa a dodávateľa či dopĺňa definícia tretej osoby a zoskupenia odberateľov.
Ďalšou zmenou je lehota splatnosti po dodaní potravín. Tá vyvolala aj najväčší spor, lebo doteraz bola lehota nastavená do 30 dní od dodania tovaru, nehľadiac na termín doručenia faktúry. Schválená novela túto lehotu zmenila. Ak chce dodávateľ peniaze do 30 dní, musí odberateľovi doručiť faktúru do desiatich dní od dodania tovaru. V opačnom prípade je splatnosť najviac 20 dní po doručení faktúry.
V
Rozpočtové pravidlá územnej samosprávy
19. 5. 2021
Na Slovensku, hlavne v rámci miest a obcí, sa nachádza niekoľko desiatok tisíc kilometrov ciest, ktoré nie sú zaradené do siete miestnych komunikácií, v mnohých prípadoch ide o komunikácie, ktoré ani nie sú zakreslené v katastrálnych mapách a nie sú zverené do správy mesta, mestskej časti resp. obce.
Napriek tomu sa na týchto komunikáciách nachádzajú dopravné značky a sú využívané denne stovkami vodičov. Väčšinou ide o účelové verejne prístupné komunikácie.
Samotný proces zakreslenia komunikácie a jeho následné zaradenie do majetku mesta, mestskej časti alebo obce, teda proces tzv. pasportizácie komunikácií (ciest a chodníkov), aby postupne všetky komunikácie v meste mali jasne identifikovaného správcu alebo vlastníka, je pomerne zdĺhavý. Na druhej strane tieto cesty sú v mnohých prípadoch v katastrofálnom stave. Mestá, mestské časti a obce však môžu vykonávať údržbu len takých komunikácií, ktoré majú v majetku resp. vo svojej správe.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky aj na základe viacerých požiadaviek samospráv vydalo 30.5.2019 informáciu pre obce a vyššie územné celky k výdavkom do cudzieho majetku. Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je všeobecná právna norma, ktorá neobsahuje ustanovenia, ktoré by subjektom územnej samosprávy (obciam a vyšším územným celkom) zamedzovali používanie ich vlastných finančných prostriedkov na správu, údržbu, resp. zhodnocovanie majetku iných osôb. Tento zákon rešpektuje skutočnosť, že v súlade s príslušnými ustanoveniami čl. 65 Ústavy SR sú subjekty územnej samosprávy samostatné, územné, samosprávne a správne celky Slovenskej republiky, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami. Zákon č. 583/2004 Z. z. predpokladá možnosť rozhodnutia obcí a VÚC realizovať výdavky ich rozpočtu nielen do vlastného majetku, pričom zaraďuje medzi výdavky obce aj výdavky spojené so správou, údržbou a zhodnocovaním majetku obce a majetku iných osôb, ktorý obec užíva na plnenie úloh podľa osobitných predpisov.
K