Vývoj na trhu s bytmi hrá v prospech kupujúcich – k hypotéke sú výhody, aké doteraz neboli
22. 11. 2023
Aj napriek tomu, že sa predaj bývania v novostavbách tento rok spomalil, záujemci o byt neťahajú za kratší koniec. Podľa finančných expertov dnes hrajú v prospech kúpy bytu viaceré faktory. Nielen širšia ponuka a dostatok času na výber nehnuteľnosti, ale najmä inovatívne nástroje pri financovaní kúpy im ponúkajú doposiaľ bezprecedentné výhody.
Z dát technologického startupu BuiltMind, ktorý sa zaoberá dátovým monitoringom realitného trhu, vyplýva, že na trhu došlo v prvom polroku 2023 z pohľadu predajov v medziročnom porovnaní k spomaleniu o 63 %. Dôvodom bol, pochopiteľne, rekordný rast inflácie a úrokových sadzieb.
„Úroveň úrokových sadzieb z rokov 2020 až 2022 bola dlhodobo neudržateľná. Makroekonomické faktory a správanie Európskej centrálnej banky však naznačuje, že by sa zvyšovanie úrokových sadzieb malo v dohľadnej dobe zastaviť a rovnako sa dá predpokladať, že príde ich následné znižovanie na úroveň okolo 3-4 %. To je stav, ktorý je zdravý a udržateľný,“ vysvetľuje vývoj na trhu finančný expert Peter Stadler zo spoločnosti Wealth Effect Management.
Benefity developera uľahčujú kúpu už teraz
Kým dôjde k ustáleniu trhu a úrokových sadzieb, zohrávajú dôležitú rolu pri oživení predajov aj samotní developeri. Tí priamo reagujú na aktuálne bariéry na strane kupujúcich, aby uľahčili proces nákupu nehnuteľnosti.
"Hovorí sa, že najlepší čas na nákup nehnuteľnosti bol pred 10 rokmi a druhý najlepší je dnes. Toto ľudové pravidlo platí aj v aktuálnej situácii, kedy môžu kupujúci na trhu novostavieb získať mnoho výhod. Aj takých, o ktorých posledných pár rokov, vzhľadom na enormný dopyt, nebolo možné s developermi vôbec komunikovať,“ hovorí Peter Stadler a pokračuje: „Dnes je objektívne situácia na trhu pokojnejšia a záujemca o bývanie môže využiť benefity, ktoré robia vo veľa prípadoch nákup ešte výhodnejším než v rokoch 2021 a 2022, kedy sme mali historicky najnižšie úrokové sadzby na hypotekárnych úveroch.“
Práve úroveň ponúkaných inovatívnych riešení priamo ovplyvňuje aj schopnosť developerov pritiahnuť záujem o kúpu ich nehnuteľností. To potvrdzujú aj dáta prezentované startupom BuiltMind v lete tohto roka, ktoré ukazujú, že spomalenie trhu sa pri jednotlivých developeroch prejavilo rôzne. Najväčší záujem o byty v Bratislave bol za prvý polrok v projekte Čerešne. Developer ITB Development predal v novostavbách v bratislavských Poliankach za toto obdobie najviac bytov, čo robí z Čerešní najúspešnejší projekt nového bývania.
B
(Zdroj: hnonline.sk/finweb/ekonomika)
Úhrada za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
2. 10. 2019
Zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska upravuje od 1. 1. 2020 platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, tzv. koncesionárske poplatky.
Podľa platnej úpravy tohto zákona sú ustanovené rôzne sadzby koncesionárskych poplatkov, ktoré platia týmto zákonom vymedzené fyzické a právnické osoby. Sadzba koncesionárskych poplatkov pre každú fyzickú osobu, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome je 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac, pričom tento zákon vymedzuje určité fyzické osoby, ktoré majú nárok na zníženie sadzby koncesionárskych poplatkov na polovicu, ako aj fyzické osoby, ktoré sú oslobodené od povinnosti platiť koncesionárske poplatky.
Cieľom predkladateľov tejto novely zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska je oslobodiť od povinnosti platiť koncesionárske poplatky všetky fyzické osoby, ktoré podľa tohto zákona v súčasnosti platia koncesionárske poplatky v polovičnej sadzbe, t.j. 2,32 eura mesačne. Jedná sa o:
- poberateľov dôchodkových dávok (starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského a vdoveckého dôchodku, a sirotského dôchodku), ktorí nemajú pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti a nežijú v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti,
- poberateľov dávky v hmotnej núdzi a osoby spoločne posudzované s poberateľom dávky v hmotnej núdzi.
Práve tieto fyzické osoby sú v mnohých prípadoch ohrozené rizikom chudoby, preto je požadovanie platiť koncesionárske poplatky aj v polovičnej sadzbe od týchto fyzických osôb vzhľadom na možné negatívne sociálne dôsledky nevhodné. V dôsledku zmeny právnej úpravy všetky vyššie uvedené fyzické osoby zaznamenajú ročnú úsporu na platbách za koncesionárske poplatky v sume 27,84 eur ročne. Predkladatelia majú zato, že po oslobodení vyššie uvedených fyzických osôb od povinnosti platiť koncesionárske poplatky v polovičnej sadzbe dôjde k ďalšiemu miernemu zvýšeniu životnej úrovne týchto fyzických osôb.
Chýbajúce lieky rieši aj Európa
30. 9. 2019
Problém s nedostatkom liečiv, ktorý trápi aj Slovensko, už zaregistrovala aj Európska lieková agentúra. Tá v júli vyzvala členské štáty, aby sa témou vážne zaoberali. Hoci by sa mohlo zdať, že určenie, kedy je lieku primálo, je relatívne jednoduché. Definícia – lekár nemá pacientovi čo ponúknuť a lekárnik nemá za vyradené liečivo adekvátnu náhradu – však neplatí.
Okrem koncových užívateľov, teda pacientov, dôsledky pociťujú ostatní stakeholderi a vôbec celý systém zdravotnej starostlivosti. Nedostatok liečiv bol jednou z tém, na ktoré upozornili odborníci počas konferencie HN Slovenské zdravotníctvo 2019, ktorá sa konala minulý týždeň.
Na záchranu slovenského zdravotníctva netreba veľa peňazí
27. 9. 2019
Podľa asociácie stačia dobré nápady. Na záchranu slovenského zdravotníctva netreba veľa peňazí, stačia dobré nápady, uviedla Medzinárodná asociácia lekárov na Slovensku (MALnS) na štvrtkovom stretnutí. "Chceli by sme pomôcť k vytvoreniu primeraného systému integrácie zahraničných lekárov do slovenského zdravotníckeho systému ako aj slovenských lekárov po prerušení praxe," informovala MALnS. Asociácia okrem iného navrhuje založiť modelové pracovisko. "Mohli by sme tak všetky problémy a návrhy koncentrovať na jednom mieste, aby sme odľahčili inštitúcie, od ktorých by sme chceli pomoc," konštatoval predseda asociácie a člen Správnej rady Emilián Kozma.
Ako uviedol, MALnS poslala list na ministerstvo zdravotníctva, avšak zatiaľ nemá odpoveď. "Uvidíme, do akej miery sú úprimne ochotní riešiť tieto problémy. Mohli by sme sa tam realizovať a urobiť veľký posun, veľa závisí aj od kompetentných orgánov, či ich záujem je pomôcť a riešiť," dodal Kozma. Ako ďalej informoval Kozma, privítal by, ak by sa rezidentského štúdia mohli zúčastniť aj zahraniční lekári. "Pre nich je však podmienkou trvalý pobyt. Ak by sa táto podmienka dala odstrániť, zahraniční lekári by sa mohli zamestnať hneď. Je nelogické čakať, kým niekto dostane trvalý pobyt," povedal Kozma. Ako konštatoval odborník pre zdravotnícke záchranárstvo Roland Száz, na Slovensku sa predpokladá ďalší odliv lekárov do zahraničia. V nemocniciach podľa neho momentálne akútne chýba viac ako 900 lekárov. "Pracujem v slovenskom zdravotníctve a viem, v akom katastrofálnom stave je, čo sa týka personálu," uzavrel Roland Száz.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Prima banka vydáva na Slovensku prvý dlhopis so záporným výnosom
27. 9. 2019
Emisia vyvolala veľký záujem investorov prevažne z krajín západnej Európy. Prima banka vydáva historicky prvý slovenský dlhopis so záporným výnosom. V rámci schváleného programu emisie krytých dlhopisov vo výške 1,5 mld. eur banka upísala v utorok prvú benchmarkovú emisiu krytých dlhopisov v celkovom objeme 500 mil. eur s dátumom splatnosti 1. októbra 2026. "Emisia vyvolala veľký záujem investorov prevažne z krajín západnej Európy a aj vďaka vysokému dopytu sa podarilo dosiahnuť rekordne nízky výnos mínus 0,096 % p.a.," uviedla hovorkyňa Prima banky Eva Čonková. Na investorov z Rakúska a Nemecka pripadlo celkovo 56 % emisie, na investorov zo Škandinávie 37 % emisie a medzi investorov z ostatných krajín je rozdelených 7 % emisie dlhopisov. Vedúcimi manažérmi emisie boli Commerzbank, DZ BANK a LBBW. Zdroje z upísanej emisie dlhopisov využije Prima banka pre podporu ďalšieho rastu svojho biznisu a posilňovanie obchodných vzťahov so svojimi klientmi.
Prima banka Slovensko pôsobí na slovenskom trhu od roku 1993 a v rámci doterajšieho fungovania spoločnosti je to už jej tretí názov. V máji 2000 sa majoritným akcionárom, v tom čase Prvej komunálnej banky, stala finančná skupina Dexia. Pod názvom Prvá komunálna banka vystupovala do konca septembra 2003, následne sa zmenila na Dexia banku Slovensko. Skupina Dexia v závere roka 2010 predala svoj podiel investičnej skupine Penta. Od januára 2012 sa Dexia banka zmenila na Prima banku. So Sberbank Slovensko sa Prima banka zlúčila 1. augusta 2017.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)