Výstavba niektorých ciest môže byť ohrozená
6. 8. 2021
Problém so zdražovaním stavebných materiálov má nielen finančnú, ale aj časovú rovinu. Upozornil na to minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nominant Sme rodina) počas štvrtkového (5. 8.) live streamu na sociálnej sieti.
O probléme chce hovoriť s Úradom pre verejné obstarávanie a stretnutie má už dohodnuté aj s premiérom Eduardom Hegerom (OĽANO). "V utorok (10. 8.) mám stretnutie s pánom premiérom, budem ho informovať o tejto situácii a aj o prípadných riešeniach," spomenul Doležal.
Problematika zdražovania stavebných materiálov má podľa jeho slov dve roviny – finančnú a časovú.
Finančná rovina problému je tu najmä preto, lebo väčšina zmlúv vychádzajúcich z verejného obstarávania zakazuje meniť jednotkovú cenu vysúťažených tovarov a komodít.
"Môžem dodatkovať zmluvu o tzv. nadpráci, napríklad, že sa ukáže, že bolo treba viac betónu či železa. Taký dodatok spraviť môžem, zákon o verejnom obstarávaní na to pamätá. Ale zvyšovať jednotkové ceny nedokážem a nesmiem," ilustroval minister.
Pri riešení tohto problému si chce Doležal "sadnúť" aj s ÚVO. "V prípade, ak to bude preukázateľné, viem si predstaviť zásadné usmernenie ÚVO, ktoré by povedalo, že v týchto a týchto prípadoch to môžeme brať ako vis maior," uviedol Doležal. Preukazovať by sa to mohlo napríklad dátami od Štatistického úradu SR. Minister pripúšťa aj možnosť rýchlej zmeny zákona o verejnom obstarávaní.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Slovenská ekonomika si drží trojpercentný rast.
18. 5. 2017
Slovenská ekonomika si v úvode roka držala relatívne stabilný rast na úrovni okolo 3 %. Uviedol to v komentári k rýchlemu odhadu HDP za 1. štvrťrok 2017 Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia. Ekonomika podľa neho ťažila z pokračujúceho oživenia externého aj domáceho spotrebiteľského dopytu.
„Ekonomiku v úvode roka ovplyvnila aj extrémne tuhá zima, pozitívne a negatívne vplyvy sa však pravdepodobne viac-menej dopĺňali a predpokladáme teda, že celkový dopad na ekonomiku bol neutrálny, respektíve len mierne negatívny. Tuhá zima síce oddialila zotavenie stavebníctva a v úvode roka ho držala stále hlboko v mínuse, na druhej strane podporila výkon energetického sektora a pomohla aj slovenskému zimnému turistickému ruchu," priblížil.
Na základe mesačných čísel sa podľa Koršňáka dá usudzovať, že ťahúňom ekonomiky bola najmä silnejúca spotreba domácností a rastúci zahraničný, najmä európsky dopyt. Silnejúci externý dopyt bol pritom rovnomernejšie rozložený medzi odvetvia, ako tomu bolo v minulých rokoch.
Pozitívom úvodu roka bol podľa neho jednoznačne fakt, že aj napriek slabšiemu výkonu automobilového priemyslu, ktorý sa pripravoval na produkciu nových modelov, sa výkon slovenského priemyslu aj jeho vývozy zvyšovali. Postupne by však žezlo ťahúňa slovenskej ekonomiky mohli preberať investície, podporené reštartom verejných investícií, ale aj silnejúcimi súkromnými investíciami na čele s výstavbou závodu Jaguar Land Rover, avšak oživenie očakávame aj v ďalších sektoroch ekonomiky.
Stavebné povolenia z minulého roka napríklad naznačujú blížiaci sa pomerne silný rast sektora nehnuteľností, nielen rezidenčných," dodal Koršňák. „Medziročná dynamika zahraničného obchodu zrýchlila nielen u vývozov, ale aj u dovozov. Príjemne prekvapili maloobchodné tržby, se miery nezamestnanosti," doplnila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Ekonomika vzrástla medziročne o 3,1 %
Ekonomiku čaká doba ľudová
16. 5. 2017
Živnostník Peter Varga poskytuje IT podporu pre viaceré bratislavské firmy. V lete chce ísť na dovolenku v novom aute, ktoré si teraz kupuje. „Našetrené som mal už dlhšie, ale chcel som si byť istý, že ak niečo stane, budem mať rezervu. Vyzerá to, že najbližšie roky bude práce dosť.“ Podobne uvažuje čoraz viac Slovákov, aj preto bude našu ekonomiku ťahať čoraz viac domáca spotreba. Tá by mala v tomto roku narásť o tri percentá.
„V rokoch 2009 až 2013 prispieval k rastu ekonomiky najmä zahraničný dopyt, spotreba domácností bola skôr v ústraní. Potom sa situácia zmenila a spotreba sa začala výraznejšie oživovať,“ vysvetľuje zmeny analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Bežní Slováci tak zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu v štatistikách. „Tak to by svoje číslo mohol dať premiér aj mne, keď ho už dával manažérom Jaguaru,“ zažartoval si Varga na otázku HN, či sa cítia ťahúňom ekonomiky. Vážnejšie však dodáva, že jeho klienti sú závislí od bežných zákazníkov a tí majú viac na míňanie práve vďaka rastu platov, ktoré tlačí hore príchod nových investorov. To potvrdzujú aj odborníci, za dobrou spotrebiteľskou náladou je podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka predovšetkým rastúca zamestnanosť, vyššie mzdy a rekordne nízke úrokové sadzby. „Ľudia majú viac peňazí, ktoré môžu minúť. Zároveň sa začínajú ukazovať náznaky prehrievania trhu práce, čo môže ešte zrýchliť rast miezd, a teda aj dopyt domácností. Trend by mal teda pokračovať,“ odhaduje analytik Tatra banky Tibor Lörincz.
zdroj: hnonline.sk
Novela Zákonníka práce
10. 5. 2017
Národná rada Slovenskej republiky dňa 28. marca 2017 prijala zákon č. 95/2017 Z. z., ktorým sa doplnil Zákonník práce. Od účinnosti tejto novely zákona t. j. od 1. 6. 2017 budú obchody počas šestnástich sviatočných dní v roku zatvorené.
Týmito dňami sú: 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. september, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12:00 hodine, 25. december a 26. december.
Výnimku zo zákona majú lekárne, čerpacie stanice, predajne v nemocniciach, na letiskách, v prístavoch a v ďalších zariadeniach verejnej hromadnej dopravy. Zákaz sa nevzťahuje ani pre predajne cestovných lístkov a suvenírov. Výnimku získal aj predaj kvetov počas 8. mája a 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.
Aj naďalej budú môcť počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja otvoriť obchody malí predajcovia, ktorí sú majiteľmi obchodov a zároveň v nich aj predávajú.
Kultúrny výbor odobril vznik Fondu pre kultúru národnostných menšín
9. 5. 2017
Vznik novej verejnoprávnej inštitúcie, ktorá bude koordinovať finančnú podporu pre kultúru národnostných menšín, má zelenú aj od Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá. Návrh zákona posunuli 28. marca poslanci do 2. čítania, o novej verejnoprávnej inštitúcii budú rokovať na aktuálnej májovej schôdzi. Jeho členovia na dnešnom rokovaní odobrili návrh zákona o fonde a odporučili jeho schválenie aj v pléne.
V samotnom fonde by malo pracovať desať zamestnancov, náklady na prevádzku fondu by mali predstavovať približne štyri percentá z celkovej sumy osem miliónov eur, s ktorými bude fond disponovať . Pôsobnosť v oblasti podpory kultúry národnostných menšín má takisto z Úradu vlády SR prejsť na Ministerstvo kultúry SR .Fond bude poskytovať finančné prostriedky na osvetovú, vzdelávaciu i edičnú činnosť, podporovať bude umeleckú tvorbu, organizáciu kultúrnych podujatí, vedu i výskum v oblasti kultúry, rovnako tak edukačné aktivity prispievajúce k bližšiemu spoznaniu a porozumeniu medzi občanmi slovenskej národnosti a občanmi patriacimi k národnostným menšinám a etnickým skupinám.Finančné prostriedky bude fond poskytovať formou dotácie alebo štipendia za splnenia podmienok ustanovených zákonom. O poskytnutí finančných prostriedkov rozhoduje riaditeľ na základe návrhu odbornej rady. Okrem riaditeľa ako štatutárneho a výkonného orgánu fondu a odborných rád budú orgánmi fondu i dozorná komisia ako kontrolný orgán fondu a správna rada.Riaditeľa na základe výberového konania vymenuje minister kultúry. Funkčné obdobie je štvorročné.
zdroj: aktuality.sk