Skúsenosť je čosi, čo človek získa zásadne až chvíľu po tom, ako to práve potreboval.

Usmievajte sa, zajtra bude ešte horšie a pozajtra už možno vôbec nebude.

Kto nerozumie veciam a ani ich nevie riadiť, ten vymýšľa zákony.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Občas treba veciam trochu pomôcť a postrčiť ich, aby sa kazili rýchlejšie.

Na čo človek siahne, to pokazí. A to, na čo nedosiahne, sa zo strachu pred človekom pokazí samo.

Človek tým, že sa narodí, sa automaticky stáva hráčom v hre o život bez nádeje na víťazstvo či aspoň remízu.

Peniaze môžu k človeku prísť samé, ale k múdrosti už musí prísť človek sám.

Čím menej rozumiete obsahu informáucie, tým viac ste kompetentný o nej rozhodnúť.

V dnešnom svete si každý môže demokraticky vybrať – alebo byť nespokojným boháčom, alebo byť spokojným bláznom.