Odkladanie práce nás väčšinou ochráni od vyrušovania (napr. od poverenia inými úlohami).

Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.

Drobné záležitosti vezmi do rúk hneď, dôležité sa aj tak nevybavia nikdy.

Tí, ktorí sú prvý v rade, sú vždy aj prví na rane.

Veľké oči vedú k prázdnemu žalúdku.

Pekné prázdne hlavy často využijú tie chytrejšie hlavy.

Ak sa prijaté rozhodnutie nepremietne do pracovnej náplne pracovníkov, tak zostane z neho len dobrý úmysel.

Ak určitá organizácia existuje, tak vznikla na to, aby sa aspoň čiastočne eliminovali slabiny jednotlivcov.

Ak poobede zistíte, že ste v polovici "prvoradých" úloh, tak si pripomeňte čo vás učili v prvej ľudovej: prvé je len jedno, to čo je vedľa neho je druhé, tretie,... vaším problémom nie je veľký počet úloh, ale zle postavené priority.

Vyložiť na činnosť naraz menej času ako je minimum, je bohapustým mrhaním času.

Čas sa nedá skladovať - včerajší čas je nenávratne za horami a už nikdy sa nevráti. Najhoršie však je, že všetko chce svoj čas.

Dobré medziľudské vzťahy vo firme sú najproduktívnejšie vzťahy.