Úspech má dvojakú podobu. Veľmi zriedkavo sa stáva, že prichádza za človekom, ktorý dokáže niečo, čo nik iný nespraví. Táto osoba je génius. Avšak priemerný človek, ktorý sa dopracuje k tomu, čo nazývame úspechom, geniálny nie je. Ide o jedinca s priemernými schopnosťami, ktorými disponujú aj iní. On však tieto priemerné schopnosti nadpriemerne rozvinul. (Roosewelt)

Veci majú len takú hodnotu, akú im človek prepožičia. (Moliére)

Niektorí vidia veci také, ako sú a pýtajú sa: „Prečo“? Ja vidím veci také, ako by mohli byť a pýtam sa: „Prečo nie“? (Kennedy)

Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)

Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.

Veci nikdy nie sú také príjemné, ako sa na prvý pohľad zdajú, a tak jednoduché, ako si predstavujeme.

O čo bezpečnejšie miesto, o to rýchlejšie vás oberú.

Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...