To, čo sa povedať, sa dá povedať jasne a o čom človek nevie hovoriť, o tom sa musí mlčať. (Ludwig Wittgenstein)

Naše zásady končia obvykle tam, kde sa rozchádzajú s našimi úmyslami. (Karel Kryl)

Úspech má dvojakú podobu. Veľmi zriedkavo sa stáva, že prichádza za človekom, ktorý dokáže niečo, čo nik iný nespraví. Táto osoba je génius. Avšak priemerný človek, ktorý sa dopracuje k tomu, čo nazývame úspechom, geniálny nie je. Ide o jedinca s priemernými schopnosťami, ktorými disponujú aj iní. On však tieto priemerné schopnosti nadpriemerne rozvinul. (Roosewelt)

Ťažko môže byť šťastný ten, kto už chodí po tejto zemi.

Je lepšie byť živým šakalom, ako mŕtvym levom. Najlepšie je byť živým levom. A obyčajne aj ľahšie.

Človek má tendenciu preceňovať realitu.

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“