Výška štátnej prémie na stavebné sporenie na rok 2024
5. 10. 2023
OPATRENIE Ministerstva financií Slovenskej republiky o výške štátnej prémie na stavebné sporenie na rok 2024 vyšlo v Zbierke zákonov ako č. 378/2023 Z. z.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa § 10 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov ustanovuje výšku štátnej prémie na stavebné sporenie na rok 2024, ktorí je po novom 7 % z ročného vkladu, najviac v sume 70 eur. Nové opatrenie nadobúda účinnosť 1. januára 2024.
K
Nezamestnanosť by mala na prelome rokov klesnúť pod sedem percent
26. 6. 2017
Nezamestnanosť v SR by mala na prelome rokov 2017 a 2018 klesnúť pod úroveň 7 percent. Uviedol to dnes v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter (Smer-SD) za účasti predsedu opozičného hnutia Sme rodina Borisa Kollára v súvislosti s historicky najnižšou májovou mierou nezamestnanosti na úrovni 7,35 percenta.
Nezamestnanosť v SR pôjde podľa neho ešte "dole", nie však skokovito, rekvalifikácie nezamestnaných ľudí budú však drahšie ako doteraz. "V portfóliu nezamestnaných na úradoch už nezostáva tá kvalita ako v časoch, keď sme evidovali napríklad raz toľko nezamestnaných. Teda aj výber ľudí z tohto portfólia bude pre zamestnávateľov zložitejší," upozornil minister. Podľa Kollára si pri súčasnej nízkej slovenskej nezamestnanosti treba všimnúť aj to, že mnohé okolité krajiny majú ešte nižšiu mieru nezamestnanosti, než má Slovensko. "V tomto istom čase je nezamestnanosť v Česku 4,1 percenta, v Maďarsku 4,3 percenta a napríklad v Rumunsku 5,3 percent," poznamenal Kollár s tým, že 150 000 štátnych zamestnancov nemá štátom garantovanú minimálnu mzdu. Opozičný poslanec upozornil, že "ľudia sa len z čísel nenajedia". "Ľudia síce majú prácu, ale majú aj slušný, dôstojný život? Nemajú," zdôraznil. "V zahraničí je podľa neho 500 000 Slovákov, z toho asi 300 000 ľudí dlhodobo, pretože na Slovensku sa im nedarí si zabezpečiť slušnú existenciu," dodal Kollár.
zdroj: hnonline.sk
Fabrika v Lozorne prišla o kontrakt s Volkswagenom, hrozí prepúšťanie
26. 6. 2017
Výrobca sedadiel pre automobily Adient prišiel o zákazku na kompletizáciu sedadiel pre SUV modely vyrábané v bratislavskom závode Volkswagenu. Získal ju konkurenčný francúzsky dodávateľ Faurecia, píše Trend.
Viac ako 350 zamestnancov závodu v Lozorne má istú pracovnú náplň len do konca septembra.„Môžeme potvrdiť, že jeden zo zákazníkov nepredĺžil obchodný kontrakt so spoločnosťou Adient. Momentálne analyzujeme vzniknutú situáciu a ďalšie možnosti závodu. Žiadne finálne rozhodnutie ešte nepadlo,“ uviedla portálu šéfka komunikácie Adient pre regióny Európa a Afrika Claudia Steinhoff. Podľa informácií Trendu je v pláne aj prepúšťanie. Všetko ale bude závisieť od toho, či firma nájde náhradu za ukončený kontrakt s Volkswagenom. V hre by tak teoreticky mohlo byť aj zavretie celej fabriky. Adient na Slovensku zamestnáva viac ako štyritisíc ľudí. Väčšina pracuje v šiestich výrobných podnikoch. Okrem Lozorna, kde vyrába kompletné sedadlové systémy, má dva závody v Žiline. Jeden na produkciu sedadiel a druhý na textílie.
Suma životného minima sa má po 4 rokoch zvýšiť.
15. 6. 2017
Naposledy sa výška životného minima upravovala 1. júla v roku 2013.Sumy životného minima (ŽM) sa po štyroch rokoch budú na Slovensku upravovať. Ministerstvo práce predložilo do pripomienkového konania opatrenie, ktorým sa životné minimum od začiatku júla tohto roka pre dospelú osobu zvýši o 0,7 %, teda o 1,39 eura na 199,48 eura.
Pri druhej spoločne posudzovanej osobe rezort práce navrhuje nárast sumy životného minima o 97 centov na 139,16 eura a na nezaopatrené dieťa, resp. zaopatrené neplnoleté dieťa sa suma životného minima zvýši o 64 centov na 91,06 eura.
Mesačný daňový bonus na dieťa sa zvýšiNaviazané sú pritom na ňu viaceré daňové veličiny, ktoré od júla tohto roka stúpnu tiež. „Mesačný daňový bonus na dieťa sa zvýši zo sumy 21,41 eura na sumu 21,56 eur, teda pôjde o sumu 258,72 eura ročne.Nezdaniteľná časť základu dane by sa mala zvýšiť zo sumy 3803,33 eura na 3830,02 eura. Hranica základu dane, od ktorého sa bude uplatňovať sadzba dane 25 %, sa zvýši zo sumy 35 022,31 eura na 35 268,06 eura,“ priblížil Radovan Ihnát zo Slovenskej komory daňových poradcov.V oblasti mimo daní bude mať zvýšenie životného minima vplyv na zvýšenie rodičovského príspevku, prídavku na dieťa, ale aj minimálneho dôchodku, hranice nároku na predčasný starobný dôchodok alebo výšku nepostihnuteľnej sumy pri exekučných zrážkach.„Toto zvýšenie opäť otvára otázku, do akej miery je logické viazať niektoré daňové veličiny práve na sumu životného minima. Priemerná mzda zamestnancov vzrástla zo sumy 842 eur v roku 2014 na sumu 920 eur v roku 2016. Nakoľko suma nezdaniteľnej časti základu dane sa nemenila, väčšia časť príjmu fyzických osôb bola predmetom dane a ich efektívna sadzba dane sa zvýšila,“ upozorňuje Ihnát.
Úrady avizujú zmeny, po novom akceptujú aj platbu kartou
13. 6. 2017
Úradom budú hroziť mastné pokuty, ak nezačnú s občanmi komunikovať elektronicky. Samozrejme, v prípade, že ľudia takúto formu uprednostnia.
Už žiadne chodenie na poštu po úradné rozhodnutia ani zháňanie kolkov.
Odpadnúť by malo aj vystávanie v radoch pri predkladaní žiadostí.
To sú najväčšie zmeny, ktoré ešte tento rok čakajú na občanov v rámci zlepšovania elektronických služieb verejnej správy.
Od prvého novembra štát odštartuje centrálne doručovanie úradných rozhodnutí. V praxi to bude znamenať, že každá štátna inštitúcia zašle svoje rozhodnutie na jedno miesto – do Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES). Táto štátna agentúra ich potom bude distribuovať občanom. Ľudia, ktorí si zriadia elektronickú schránku, tak budú dostávať všetky rozhodnutia už len e-mailom. Tým odpadne zbytočné chodenie na poštu pre doporučené zásielky do vlastných rúk. Takéto schránky si zatiaľ zriadilo len asi 20-tisíc ľudí. Na rozdiel od podnikateľov to nemajú povinné.
Všetci občania, ktorí si nechcú zriadiť takúto schránku, zostanú v „papierovom“ režime. NASES im bude zasielať úradné dokumenty klasickou poštou.
Tento projekt by mal poriadne odľahčiť aj štátnu pokladnicu, myslí si podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini.
Náklady verejnej správy sa znížia. „Teraz to robí každý rezort vo vlastnej réžii, používa vlastnú tlač a vlastné zasielanie,“ opísuje súčasný stav Pellegrini. Aké nové elektronické služby dostanú občania Centrálne doručovanie úradných rozhodnutí (od 1. 11. 2017) – ľudia budú dostávať rozhodnutia úradov do vlastných elektronických schránok. Platba platobnou kartou (od 1.11. 2017) – človek na úradoch už nebude musieť platiť prostredníctvom kolkov. Bude môcť použiť kartu alebo internetbanking. Centrálna elektronická podateľňa (od 1. 1. 2020) – ľudia budú podávať žiadosti, ako aj ďalšie formuláre cez jedno centrálne miesto. Pokuty pre úradníkov (1. 1. 2018) – ak inštitúcie nebudú dodržiavať zákon o e-Governmente, tak môžu dostať pokutu od 1000 do 25 000 eur. Tá môže byť zosobnená aj konkrétnemu úradníkovi. Od začiatku novembra už nebudú musieť ľudia kupovať ani kolky – všade vo verejnej správe sa bude dať zaplatiť platobnými kartami alebo cez internet banking. Tieto služby zavedie štát na základe novely zákona o e-Governmente, s ktorou sa budú zaoberať poslanci na najbližšej schôdzi. Začne sa v utorok.
Ako ďalej vyplýva z novely, do roku 2020 by mal štát zriadiť aj centrálnu elektronickú podateľňu. Pre bežných ľudí to bude znamenať, že svoje žiadosti už nebudú musieť zasielať, prípadne nosiť osobitne na každý úrad – bude na to určené len jedno elektronické miesto. Pellegrini si od novely sľubuje aj to, že jednotlivé rezorty nebudú zbytočne žiadať od ľudí zaručené elektronické podpisy, čím by sa mala odstrániť ďalšia zbytočná byrokracia.
Zdroj: aktuality.sk