Výška štátnej prémie na stavebné sporenie na rok 2024
5. 10. 2023
OPATRENIE Ministerstva financií Slovenskej republiky o výške štátnej prémie na stavebné sporenie na rok 2024 vyšlo v Zbierke zákonov ako č. 378/2023 Z. z.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa § 10 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov ustanovuje výšku štátnej prémie na stavebné sporenie na rok 2024, ktorí je po novom 7 % z ročného vkladu, najviac v sume 70 eur. Nové opatrenie nadobúda účinnosť 1. januára 2024.
K
Slovensko môže utrpieť finančné straty
14. 3. 2018
Nedávny verdikt Štokholmskej arbitráže, ktorý rozhodol dlhoročný plynový spor medzi Ruskom a Ukrajinou, môže poškodiť Slovensko. Ak Rusko prestane využívať prepravnú trasu plynu cez Ukrajinu, Slovensko na tom finančne stratí. V diskusnej relácii na Tablet.TV to povedal analytik Energie pre vás Jozef Badida.
„Ešte je otvorené, či Gazprom totálne stopne tok plynu cez Ukrajinu. No ak je spochybňovaná ukrajinská trasa, tak je spochybňovaná aj trasa cez Slovensko,“ povedal Badida. Arbitrážny verdikt nariadil, že Gazprom má ukrajinskej firme Naftogaz zaplatiť vyše 2 miliardy eur. Rusko sa voči verdiktu odvolalo a hrozí zastavením dodávok plynu na Ukrajinu. Aj pre spomínaný dlhoročný spor je Slovensko pre Ukrajinu od roku 2015 významný dodávateľ plynu cez spätný tok z Budiniec. „Dodávame sprostredkovane ruský plyn, no za výhodnejšiu cenu ako Ukrajine dávalo Rusko. Aj pre tranzitnú spoločnosť Eustream je to z obchodného hľadiska výhodné, pretože reverzný tok plynu zabezpečuje pätinu až štvrtinu jeho prepravy,“ upozornil Badida. Moskovskí komentátori si myslia, že spor hrá ruskému koncernu do kariet. Keďže sa zvyšujú obavy EÚ, že sa môže prerušiť tranzit plynu do Európy cez Ukrajinu, spor by mohol podporiť argumenty pre výstavbu plynovodu Severný prúd 2 (Nord Stream 2). Tento projekt však vzbudzuje obavy nových členov EÚ, najmä Poľska, pretože obchádza strednú Európu. „Pre západnú Európu nepredstavuje Gazprom žiadne riziko, v strednej a východnej Európe však kontroluje trh,“ vysvetlil Badida, podľa ktorého je preto potrebná podpora trhového prostredia a budovanie prepojení, ktoré by mohli do regiónu prepraviť plyn aj z iných krajín ako z Ruska. „Nord Stream 2 oslabuje tranzitnú pozíciu Slovenska, čím môžeme prísť aj o vyšší príjem z tranzitných poplatkov, no nič nie je čiernobiele. Objavujú sa nové príležitosti. Ide o plynárenskú trasu zo západu cez Slovensko smerom na juh do Rakúska, ktorou sa už v súčasnosti prepravujú významné objemy plynu. Pri vlaňajšej aukcii bol jediným záujemcom o využitie voľnej kapacity na tejto trase Gazprom. Slovensko sa tak môže stať na rozdiel od minulosti významnou tranzitnou krajinou zo západu na juh a východ,“ dodal Badida.
Najslabšou stránkou našej ekonomiky je vzdelávanie
14. 3. 2018
Najslabšou stránkou slovenskej ekonomiky je vzdelávanie. Vyplýva to z výsledkov štúdie KPMG UK The Growth Promise Indicators (GPI) 2018, ktorá v 181 krajinách sleduje vyhliadky ekonomickej výkonnosti. V nej sa Slovensko umiestnilo na 58. mieste, spomedzi krajín V4 skončilo posledné.
Podpriemerné skóre. Slovensko v tomto smere dosiahlo podľa štúdie najnižšie, výrazne podpriemerné skóre. Z možných 10 bodov dosiahlo 3,66 bodu. Všetky ostatné krajiny V4 skórovali v tomto pilieri na úrovni 6,6 bodu a viac. "Nie je tajomstvom, že absolventi slovenských škôl neprichádzajú na trh práce dostatočne pripravení a v takých oblastiach, ako by si zamestnávatelia želali," skonštatoval Ľuboš Vančo, predseda Rady partnerov, KPMG na Slovensku. Problém však podľa neho nevyrieši len vláda, viac angažovať by sa mali aj samotné firmy. Priemerný výsledok Slovensko podľa výsledkov štúdie dosiahlo aj v pilieri infraštruktúra a sila verejných inštitúcií. Naopak, za najsilnejšiu stránku považujú autori štúdie otvorenosť ekonomiky. V nej Slovensko dosiahlo skóre 8,62 bodu z 10 možných. Tento pilier berie pritom do úvahy ukazovatele ako priame zahraničné investície a celkový obchod krajiny. Štúdia GPI pokrýva 181 krajín a od roku 1997 sleduje ich výkonnosť pomocou rôznych hnacích síl produktivity na základe relevantných akademických štúdií a výsledkov biznis prieskumov. Indikátory sú rozdelené do piatich pilierov, aby sa zachytil vývoj potenciálu v hlavných oblastiach, ktoré ovplyvňujú produktivitu krajiny. Ide o makroekonomickú stabilitu, otvorenosť ekonomiky, kvalitu infraštruktúry, ľudský kapitál a silu verejných inštitúcií. V prvej päťke konečného hodnotenia sa umiestnili Holandsko, Švajčiarsko, Luxembursko, HongKong a Nórsko. V prvej desiatke je až osem európskych krajín. Zo susedných krajín sa najvyššie umiestnilo Rakúsko, na 19. priečke. Českej republike patrí 27. pozícia, Poľsko sa umiestnilo na 37. mieste a Maďarsko na 43. pozícii.
Dochádza k zmenám v službách zamestnanosti
12. 3. 2018
Onedlho nadobudne účinnosť schválená novela zákona o službách zamestnanosti.
• Podpora pracovnej mobility uchádzačov o zamestnanie (UoZ) zatraktívnením podmienok pre vznik nároku na príspevok na dochádzku za prácou a príspevok na podporu mobility za prácou. Ustanovuje sa zvýšenie maximálnej mesačnej výšky oboch príspevkov, umožnenie poskytovať príspevok na dochádzku za prácou bez ohľadu na vymedzenie spôsobu dopravy do zamestnania, vypustenie obmedzenia jeho poskytovania v rámci jednej obce a predĺžiť obdobie jeho poskytovania pre znevýhodnených UoZ. Súčasne sa rozšírujú možnosti podpory mobility za prácou zavedením kombinácie poskytovania oboch príspevkov tak, že sa umožní poskytovať príspevok na podporu mobility za prácou aj zamestnancovi, ktorý sa presťahuje do miesta výkonu svojho zamestnania v období počas poberania príspevku na dochádzku za prácou alebo bezprostredne po skončení jeho poberania.
• Dochádza k zavedeniu príspevku na presťahovanie za prácou, ktorý bude určený na úhradu nákladov súvisiacich s presťahovaním občana do nového miesta trvalého pobytu.
• Rozšírenie povinností zamestnávateľa, ku ktorému sú na výkon práce vysielaní štátni príslušníci tretích krajín, o povinnosť zabezpečenia primeraného ubytovania pre vysielaných zamestnancov, ako aj o povinnosť doloženia príslušných dokladov preukazujúcich ich vyslanie.
• Zjednodušenie podmienok zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín vo vybraných profesiách, kde je preukázaný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %.
• Zavedenie podmienky pre vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a pre udelenie povolenia na zamestnanie je, že zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti.
Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
12. 3. 2018
Cieľom novely zákona je odstrániť problém interpretačnej a aplikačnej praxe, podľa ktorej niektoré školské zariadenia, napríklad školské jedálne a centrá voľného času, prijímajú deti a žiakov, alebo vykonávajú voči nim iné opatrenia, na základe rozhodnutia vydaného v rámci správneho konania.
Znenie § 38 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve výslovne ustanovuje správne konanie len pre rozhodovanie riaditeľa základnej školy a strednej školy.
Potreba takejto úpravy je aktuálna aj vzhľadom na zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje orgánom verejnej moci povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky práve v prípade vydávania rozhodnutí v správnom konaní. Novelizáciou zákona sa tak odstránia zároveň pochybnosti o tom, na ktoré subjekty v rámci sústavy škôl a školských zariadení sa zákon o e-Governmente vzťahuje.
Novela zákona umožňuje Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako správcovi a prevádzkovateľovi Centrálneho registra škôl, školských zariadení, elokovaných pracovísk a zriaďovateľov plniť úlohy voči registru právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, ktoré mu vyplývajú z § 5 zákona č. 272/2015 Z. z. Do ustanovení týkajúcich sa siete a centrálneho registra sa dopĺňajú alebo precizujú ustanovenia týkajúce sa spracúvaných údajov.