Výška platu sa podľa prieskumu nezmenila u takmer 28 percent opýtaných aj napriek inflácii
30. 1. 2024
Vyššie životné náklady sa zamestnávatelia snažili pokryť u 21,5 percenta respondentov.
Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Endered, o ktorom informoval Trumpeter. Čiastočne prilepšené dostalo 50,8 percenta opýtaných. Napriek tomu však uviedli, že prilepšenie k platu nebolo dostačujúce. Je chvályhodné, že väčšina zamestnávateľov aspoň čiastočne zohľadnila zvýšené náklady na život, či už formou zvýšenia platu alebo formou iných zamestnaneckých benefitov. Nie každý zamestnávateľ si to mohol dovoliť.
Nasledovali pracovné prostredie a kultúra firmy (28,1 percenta), pracovná rovnováha a flexibilita (24,1 percenta), možnosti profesionálneho rozvoja (23,9 percenta), spätná väzba a hodnotenie práce (18,7 percenta) a stotožnenie sa s víziou, cieľmi a stratégiou spoločnosti (7,2 percenta). Najžiadanejším nefinančným benefitom, a to u 70 percent opýtaných, je príspevok na stravovanie aspoň v optimálnej výške 7,80 eura.
V prieskume sa zamestnanci vyjadrili aj k tomu, či sa cítia pre svojho zamestnávateľa dôležití. V tomto smere nemalo 43,1 percenta opýtaných žiaden pocit a nevedelo to vyhodnotiť. Ďalších 27 percent respondentov cíti, že je pre svojho zamestnávateľa dôležitých a 10,2 percenta veľmi dôležitých. Dojem, že nie sú dôležití, uviedlo 7,5 percenta respondentov a 2,2 percenta označilo, že nie sú vôbec dôležití.
Väčšina účastníkov prieskumu sa v roku 2024 neobáva zhoršenia svojej pracovnej situácie. Svoje pracovné očakávania hodnotilo 30,8 percenta respondentov pozitívne. Veľmi pozitívne očakávania má 15,1 percenta zamestnancov a neutrálne 43,7 percenta.
Najdôležitejším faktorom pri zmene práce by bol v roku 2024 plat. Túto možnosť vybralo v prieskume 84,3 percenta opýtaných. Nepeňažné benefity považuje za dôležité 54 percent respondentov a 37,5 percenta opýtaných oceňuje prístup nadriadeného...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Súvisiace zmeny v súvislosti s novelou zákona proti byrokracii
5. 7. 2019
Novela zákona zároveň reaguje na potrebu niektorých dodatočných legislatívnych úprav, ktoré vyplynuli z praxe po nadobudnutí účinnosti zákona proti byrokracii.
Novela zákona proti byrokracii v jednotlivých novelizačných článkoch vypúšťa z osobitných predpisov zákonnú povinnosť fyzických osôb a právnických osôb na účel preukázania skutočností prikladať k žiadostiam listinné výpisy a potvrdenia, resp. dokladovať nimi skutočnosti, ktoré si orgány verejnej moci vedia preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.
e-Government po novom
3. 7. 2019
V parlamente bola schválené novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
Obsahom novely zákona o e-Governmente sú zmeny v nasledovných oblastiach:
- autentifikácia - doplnenie identifikačných schém publikovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014), ako povinne podporovaných autentifikátorov, legislatívno-technické úpravy ustanovení o spôsoboch autentifikácie,
- elektronické schránky - umožnenie začať konať o neúčinnosti doručenia aj bez návrhu adresáta, ak správca modulu elektronických schránok oznámi, že nastal objektívny technický problém s doručovaním,
- povinné zverejňovanie nástrojov na tvorbu elektronických podaní prostredníctvom OpenAPI,
- rozšírenie možností používania eID a údajov z registrov pre subjekty súkromného práva - umožňuje so súhlasom klientov získavať údaje z registra fyzických osôb a používať na overenie totožnosti klientov eID (alebo doklad o pobyte) za rovnakých podmienok, ako v eGov službách,
- vypustenie ustanovení o akreditovanom platiteľovi,
- úpravy na základe podnetov z praxe, napríklad zrušenie povinnosti spoločného podpisovania rozhodnutí a doložiek právoplatnosti, úprava vzoru osvedčovacej doložky pri zaručenej konverzii bude vo vykonávacom predpise (zjednotenie doložiek), uľahčenie poskytovania údajov medzi orgánmi verejnej moci pri použití modulu procesnej integrácie a integrácie údajov.
Novela zákona bola vypracovaná aj na základe podnetov a po konzultáciách s orgánmi verejnej moci, ktoré sa k zmenám a oblastiam úprav vyjadrili, ako aj na základe podnetov a diskusií so zástupcami odbornej verejnosti.
Zákon proti byrokracii
3. 7. 2019
Prijatím zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy došlo v súlade s princípom „jedenkrát a dosť“ v tzv. prvej vlne znižovania administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb.
K znižovaniu administratívnej záťaže došlo pri využívaní informačných systémov verejnej správy - došlo k zrušeniu povinností predkladania výpisov z obchodného registra, živnostenského registra, katastra nehnuteľností a registra trestov ako povinných príloh v listinnej podobe. Fyzické osoby a právnické osoby sú v mnohých konaniach na základe osobitných zákonov naďalej povinné preukazovať prostredníctvom výpisov a potvrdení orgánom verejnej moci ďalšie skutočnosti, ktoré sú evidované v informačných systémoch verejnej správy.
Cieľom ďalšej novely zákona je v súlade s princípom „jedenkrát a dosť“ pokračovať v snahe o odbúranie administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb prostredníctvom tzv. druhej vlny znižovania administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy, rozšíriť rozsah údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy, ktoré už fyzické osoby a právnické osoby nebudú musieť orgánom verejnej moci predkladať v listinnej podobe. Ide o nasledovné potvrdenia a výpisy
•potvrdenie o daňových nedoplatkoch,
•potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení,
•potvrdenie o nedoplatkoch na zdravotnom poistení,
•potvrdenie o návšteve školy a
•výpisy z registra mimovládnych neziskových organizácií.
Malí nezávislí obchodníci postupne zanikajú
2. 7. 2019
Aj napriek tomu, že Slováci čoraz viac uprednostňujú nakupovanie v malých predajniach, mnohí z takýchto obchodníkov ukončujú svoju činnosť. Dôvodom je neschopnosť malých predajcov konkurovať nákupným sieťam.
Kým ešte v roku 2015 fungovalo na Slovensku 3821 nezávislých predajní, minulý rok to bolo už len 3227. Výhodou malých predajcov je zrejme len sloboda rozhodovania o sortimente, jeho štruktúre a prípadne voľno v otváracích hodinách. Ich konkurencia má naopak viacero výhod, ktoré im výrazne napomáhajú k jednoduchšej činnosti. Patria medzi ne napr. úspora z rozsahu či stabilný sortiment, ktorého kvalita, alebo požiadavka na ňu, je nastavená politikou centrály. Predpokladá sa, že pokles malých predajní bude pokračovať.