Murphy radí
Parkinsonove zákony - V. večer
Informácia sa obmieňa tak, ako sa posúva nahor po byrokratoch.
Priprav sa na to, že najväčšie uznanie sa dostane tomu, kto spravil najmenej.
Práca sa roztiahne vždy tak, aby vyplnila čas, ktorý je na jej vykonanie k dispozícii.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Nevytesané pravdy - I. večer
Nechoďte hlavou proti múru! Postavte sa vždy tak, aby si ju otrieskali iní.
Existenia života na tejto planéte je podmienená dostatočným výskytom dvoch základných vecí: vodíka a ľudskej hlúposti.
Ak zmenou môžete len získať, tiež sa nad tým netreba vzrušovať.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Neživé predmety sa vedia pohybovať len natoľko, aby ti zavadzali.
Ak budete podriadeného platiť podľa toho, či sa vám páči, alebo ako sa vie predvádzať, tak od neho nežiadajte žiaden rozumný výkon.
Ak aj máte veľa záujmov, tak naozaj vynikajúci môžete byť iba v jednom z nich.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Popri vinných treba vždy postihnúť aj nevinných, aby všetci žili v neistote.
Situácia je vždy taká zlá, ako sa zdá. Ale nedá sa na to spoľahnúť.
Verte v Boha. Všetci ostatní nech vám platia v hotovosti.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)