Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Čo raz z úst vyletí, to ani štyri kone späť nevtiahnu.

Pes dvoch dvorov zdochne hladom.

Kto nič nemá, nič nestratí.

Ak sa dnes už nedá spoľahnúť na veci, ako sa potom spoliehať na ľudí?!

Zdanie klame. Hlavne vtedy, keď sa zdá byť všetko v najlepšom poriadku.

Nie je isté, či je vesmír nekonečný. Isté je len to, že problémy koniec nemajú.

Keď už horšie správy nemôžu prísť, tak určite prídu.

Existuje značný rozdiel medzi vonkajšou formou informácie a jej zmyslom.

V určitých situáciách je nadávanie rovnako účinné ako modlitba.