Výška platu sa podľa prieskumu nezmenila u takmer 28 percent opýtaných aj napriek inflácii
30. 1. 2024
Vyššie životné náklady sa zamestnávatelia snažili pokryť u 21,5 percenta respondentov.
Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Endered, o ktorom informoval Trumpeter. Čiastočne prilepšené dostalo 50,8 percenta opýtaných. Napriek tomu však uviedli, že prilepšenie k platu nebolo dostačujúce. Je chvályhodné, že väčšina zamestnávateľov aspoň čiastočne zohľadnila zvýšené náklady na život, či už formou zvýšenia platu alebo formou iných zamestnaneckých benefitov. Nie každý zamestnávateľ si to mohol dovoliť.
Nasledovali pracovné prostredie a kultúra firmy (28,1 percenta), pracovná rovnováha a flexibilita (24,1 percenta), možnosti profesionálneho rozvoja (23,9 percenta), spätná väzba a hodnotenie práce (18,7 percenta) a stotožnenie sa s víziou, cieľmi a stratégiou spoločnosti (7,2 percenta). Najžiadanejším nefinančným benefitom, a to u 70 percent opýtaných, je príspevok na stravovanie aspoň v optimálnej výške 7,80 eura.
V prieskume sa zamestnanci vyjadrili aj k tomu, či sa cítia pre svojho zamestnávateľa dôležití. V tomto smere nemalo 43,1 percenta opýtaných žiaden pocit a nevedelo to vyhodnotiť. Ďalších 27 percent respondentov cíti, že je pre svojho zamestnávateľa dôležitých a 10,2 percenta veľmi dôležitých. Dojem, že nie sú dôležití, uviedlo 7,5 percenta respondentov a 2,2 percenta označilo, že nie sú vôbec dôležití.
Väčšina účastníkov prieskumu sa v roku 2024 neobáva zhoršenia svojej pracovnej situácie. Svoje pracovné očakávania hodnotilo 30,8 percenta respondentov pozitívne. Veľmi pozitívne očakávania má 15,1 percenta zamestnancov a neutrálne 43,7 percenta.
Najdôležitejším faktorom pri zmene práce by bol v roku 2024 plat. Túto možnosť vybralo v prieskume 84,3 percenta opýtaných. Nepeňažné benefity považuje za dôležité 54 percent respondentov a 37,5 percenta opýtaných oceňuje prístup nadriadeného...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Index ekonomického sentimentu sa vrátil do mínusu
10. 9. 2021
Index ekonomického sentimentu sa v auguste prepadol do negatívnych hodnôt, keď z júlových deviatich bodov poklesol na mínus tri body (hranica medzi očakávaním zrýchlenia a spomalenia je nula bodov).
Hlavným dôvodom prečo ekonómovia naďalej očakávajú spomaľovanie slovenskej ekonomiky je predpoklad sprísnenia pandemických opatrení, ktorý za jeden z dôvodov spomalenia označilo až 53 percent respondentov.
V porovnaní s júlom, kedy pozitívnu pandemickú situáciu očakávalo až 30 percent respondentov, sa toto číslo v auguste prepadlo na 15 percent.
V
Ekonomická aktivita je späť, výhľad podmienečný
6. 9. 2021
Podľa údajov HDP si slovenská ekonomika, po očistení o sezónne efekty, polepšila v druhom kvartáli oproti prvému o dve percentá. Čiastkové údaje za júl a august naznačujú, že obdobne svižne pokračuje oživovanie ekonomickej aktivity aj počas tretieho kvartálu, čím sa sezónne očistený výkon ekonomiky postupne dorovnáva maximu zo záveru roku 2019. Otázkou je, ako bude pokračovať ďalej.
Krátkodobo je najväčšou neistotou ďalšia vlna pandémie. Tá predchádzajúca oživovanie ekonomiky na pol roka zmrazila. S nízkou zaočkovanosťou obyvateľstva, najmä jeho starších vekových skupín, je Slovensko zvlášť zraniteľné. Podiel nezaočkovaných ľudí nad 60 rokov u nás tvorí takmer desať percent populácie, čo je dvojnásobok podielu v Česku či Maďarsku. V celej EÚ sú od nás na tom horšie len tri krajiny.
Riziká spomalenia postpandemického oživenia prichádzajú aj spoza hraníc. Rast našich najväčších obchodných partnerov v eurozóne, USA, ale aj v Číne je už za vrcholom a zaostáva za očakávaniami. Nedostatok materiálov a vstupov do výroby, ale aj drahá doprava a najnovšie prekvapujúco aj nedostatok pracovnej sily zvyšujú náklady firmám či spôsobujú logistické problémy, ktoré brzdia ekonomickú aktivitu. Svoje o tom vedia naše automobilky, ktoré kvôli nedostatku čipov nemôžu napĺňať dohodnuté objednávky. Aj preto priemyselná výroba, inak ťahúň slovenského HDP, zaostávala svojím výkonom v druhom štvrťroku v porovnaní s rovnakým obdobím predpandemického roku 2019 o viac ako osem percent a zahraničný obchod k dynamike HDP neprispel, ale ubral.
V
Rozpočtový deficit sa medziročne takmer nezmenil
3. 9. 2021
Schodok štátneho rozpočtu Slovenska sa za prvých osem mesiacov tohto roka v medziročnom porovnaní takmer nezmenil, v porovnaní s obdobím pred prepuknutím epidémie covidu-19 je však hospodárenie štátu výrazne horšie.
Vyplýva to z dnešných údajov ministerstva financií. Ku koncu augusta schodok predstavoval 3,95 miliardy eur, čo je medziročný pokles o 0,8 percenta.
V rovnakom období roku 2019, teda pred vypuknutím pandémie v krajine, deficit rozpočtu dosiahol 1,64 miliardy eur. To bolo menej ako polovica tohtoročnej hodnoty.
Rozpočtové príjmy Slovenska za prvých osem mesiacov tohto roka vzrástli medziročne o 18,5 percenta.
Výdavky sa zvýšili o 12,4 percenta a zároveň boli výraznejšie vyššie ako v roku 2019. Slovensko vlani napríklad začalo vyplácanie kompenzácií v súvislosti s negatívnymi dopadmi koronavírusovej krízy.
Na tento rok zákon o štátnom rozpočte pôvodne predpokladal deficit skoro 8,06 miliardy eur. Parlament však v máji schválil zvýšenie rozpočtového deficitu o viac ako dve pätiny zhruba na 11,8 miliardy eur.
V
Slovenská ekonomika vzrástla o takmer desať percent
3. 9. 2021
Ekonomika Slovenska v 2. kvartáli tohto roka medziročne vzrástla o 9,6 percenta. Potiahli ju najmä export, vyššie investície, ale aj domáca spotreba. Informoval o tom v piatok štatistický úrad.
Predpandemické obdobie však ekonomika ešte nedohnala, v porovnaní s 2. kvartálom roka 2019 jej chýbalo ešte 2,3 percenta.
Takmer desaťpercentný nárast je však podľa štatistikov najvyššou dosiahnutou hodnotou od posledného kvartálu roku 2007.
"Tento prudký nárast bol očakávaný, pretože porovnávacou bázou pre vývoj aktuálneho štvrťroka bol minuloročný, pandémiou poznačený 2. štvrťrok s výrazným prepadom až o 10,9 percenta," vysvetlil úrad.
V porovnaní s 1. štvrťrokom 2021 bola tvorba hrubého domáceho produktu po sezónnom očistení reálne vyššia o dve percentá.
V bežných cenách objem HDP dosiahol 24 miliárd eur, čo predstavuje o 11,8 percenta vyššiu hodnotu ako HDP v 2. štvrťroku 2020.
Výpočet podľa výrobnej metódy ukázal, že odvetvová aktivita slovenskej ekonomiky v 2. kvartáli tohto roka dosiahla objem hrubej pridanej hodnoty vo výške 21,4 miliardy eur.
V