Výška platu sa podľa prieskumu nezmenila u takmer 28 percent opýtaných aj napriek inflácii
30. 1. 2024
Vyššie životné náklady sa zamestnávatelia snažili pokryť u 21,5 percenta respondentov.
Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Endered, o ktorom informoval Trumpeter. Čiastočne prilepšené dostalo 50,8 percenta opýtaných. Napriek tomu však uviedli, že prilepšenie k platu nebolo dostačujúce. Je chvályhodné, že väčšina zamestnávateľov aspoň čiastočne zohľadnila zvýšené náklady na život, či už formou zvýšenia platu alebo formou iných zamestnaneckých benefitov. Nie každý zamestnávateľ si to mohol dovoliť.
Nasledovali pracovné prostredie a kultúra firmy (28,1 percenta), pracovná rovnováha a flexibilita (24,1 percenta), možnosti profesionálneho rozvoja (23,9 percenta), spätná väzba a hodnotenie práce (18,7 percenta) a stotožnenie sa s víziou, cieľmi a stratégiou spoločnosti (7,2 percenta). Najžiadanejším nefinančným benefitom, a to u 70 percent opýtaných, je príspevok na stravovanie aspoň v optimálnej výške 7,80 eura.
V prieskume sa zamestnanci vyjadrili aj k tomu, či sa cítia pre svojho zamestnávateľa dôležití. V tomto smere nemalo 43,1 percenta opýtaných žiaden pocit a nevedelo to vyhodnotiť. Ďalších 27 percent respondentov cíti, že je pre svojho zamestnávateľa dôležitých a 10,2 percenta veľmi dôležitých. Dojem, že nie sú dôležití, uviedlo 7,5 percenta respondentov a 2,2 percenta označilo, že nie sú vôbec dôležití.
Väčšina účastníkov prieskumu sa v roku 2024 neobáva zhoršenia svojej pracovnej situácie. Svoje pracovné očakávania hodnotilo 30,8 percenta respondentov pozitívne. Veľmi pozitívne očakávania má 15,1 percenta zamestnancov a neutrálne 43,7 percenta.
Najdôležitejším faktorom pri zmene práce by bol v roku 2024 plat. Túto možnosť vybralo v prieskume 84,3 percenta opýtaných. Nepeňažné benefity považuje za dôležité 54 percent respondentov a 37,5 percenta opýtaných oceňuje prístup nadriadeného...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Menšie zadlžovanie podnikov znepokojuje
3. 3. 2010
Pokles celkového objemu úverov podnikateľskému sektoru ku ktorému došlo v januári tohto roka je znepokojujúcim signálom pre očakávané oživenie slovenskej ekonomiky a môže indikovať isté problémy.
Rezort financií kritizoval slovenské banky za príliš vysoký úrokový diferenciál medzi úvermi a vkladmi pre obyvateľov.
Celkový objem úverov podnikovému sektoru poklesol v januári medzimesačne (-0,7 %), aj medziročne (-2 %).
V januári dosiahol celkový objem úverov pre obyvateľstvo medzimesačný rast na úrovni 0,4 %, avšak jeho tempo sa spomalilo. Na medziročnej báze rast zaznamenali všetky kategórie úverov, celkovo sa zvýšili o 11,4%.
Zatepľovanie domov a bytov znovu ožije
2. 3. 2010
Európska banka pre obnovu a rozvoj včera rozbehla na Slovensku druhú vlnu programu Slovseff, ktorý je určený na efektívnejšie využívanie energií. V energeticky úspornejších bytoch môže tak do dvoch rokov bývať vyše sedemdesiattisíc ľudí.
V rámci tohto programu majú firmy aj bytové spoločenstvá možnosť žiadať o pôžičku v štyroch slovenských bankách. Rozvojová banka im poskytne 90 miliónov eur. Väčšina z týchto peňazí je určená na zatepľovanie bytov a budovanie obnoviteľných zdrojov energií. Zvyšok peňazí pripadne priemyslu.
Znížiť spotrebu energií vo svojich domovoch budú môcť aj tí, ktorí vládny program zatepľovania nestihli využiť a neušlo sa im ani z peňazí zo štátneho rozpočtu na obnovu bytov a domov vo výške 27 miliónov eur. Hodnota žiadostí na Štátnom fonde rozvoja bývania k marcu takmer dvojnásobne prevyšovala sumu vyčlenenú na tento rok. Nevýhodou štátneho fondu je, že na počet žiadateľov sú pridelené peniaze absolútne nedostatočné.
Na obnovu obydlí však Štátny fond rozvoja bývania poskytuje lacnejšie úvery s jednopercentným úrokom. VÚB, Slovenská sporiteľňa, Tatra banka a Dexia, ktoré sa do Slovseffu zapojili, budú poskytovať štandardné komerčné pôžičky s úrokom približne od dvoch do šiestich percent.
Pri zatepľovaní ľudia môžu splácať úver aj 20 rokov. Výhodou programu rozvojovej banky je, že po ukončení projektu klienti dostanú nenávratný grant v rozpätí 7,5 až 15 percent z hodnoty úveru. Podmienkou však je, aby projekt zabezpečil viac ako 15-percentnú úsporu energie.
V Panasonicu v Krompachoch začnú vyrábať 3D Blue Ray prehrávače
1. 3. 2010
Začnú už tento mesiac. 3D Blue Ray prehrávače sa svetu predstavili iba v januári v Las Vegas. Slovensko bude v rámci Európy túto technológiu vyrábať ako prvé. Na budúcnosť trojrozmernej televíznej zábavy nestavil len Panasonic. Výrobu 3D televízorov už skôr avizovali galantský Samsung a nitrianske Sony.
Aj pre zamestnanosť v regiónu je spustenie výroby najmodernejších prehrávačov dobrou správou. Panasonic v Krompachoch už teraz vyrába s využitím všetkých svojich kapacít, keďže eviduje veľký záujem o svoje výrobky. Podľa slov PR manažérky spoločnosti Panasonic Česká a Slovenská republika jee možné predpokladať, že vďaka 3D sa tejto záujem ešte zvýši, čo povedie k zvýšeniu produkcie aj počtu pracovných miest.
Približne 900 zamestnancov tu vyrába okrem DVD rekordérov aj klasické Blu-ray prehrávače, ktoré následne putujú ku spotrebiteľom v Európe a Rusku.
Nové 3D prehrávače umožnia trojrozmerné kino preniesť do obývačky. Túto novinku si našinec bude môcť kúpiť už v apríli, približne za 600 eur.
Dobré vzdelanie je previazané s dobrou prácou
28. 2. 2010
Dobré vzdelanie považujú ľudia na Slovensku za tretiu najdôležitejšiu vec potrebnú k životnému úspechu. Väčšiu dôležitosť ľudia prisudzujú vzdelaniu preto, lebo vidia, ako je dobré vzdelanie previazané s dobrou prácou, vyššou mzdou a lepšou životnou úrovňou.
Podľa prieskumu pribúda Slovákov, ktorí si cenia vzdelanie. Ľudia cítia, že lepšie vzdelanie rovná sa lepší plat a ten sa rovná väčší životný úspech. Je to vidieť napríklad pri štatistike nezamestnaných: absolventi vysokých škôl sa zamestnajú rýchlejšie ako ľudia bez nej.
Pri prieskumoch, ktoré sa pýtajú na názor ľudí vždy ide o subjektívne vnímanie situácie respondentmi. Toto vnímanie ešte ovplyvňuje spoločenské vedomie, celková nálada v spoločnosti a súčasne aj minulé skúsenosti respondenta, jeho pocity, očakávania a ašpirácie.
Podľa jedného zo sociológov vzdelanie do roku 1993 mohlo klesnúť na úkor ochoty riskovať, ktorá sa s podnikaním a novými začiatkami spája oveľa viac, alebo na úkor faktoru mať bohatých rodičov, ktorí k úspechu pomôžu aj deťom bez vzdelania.